Kariéra po skončení štúdia
A čo teraz? Život po vysokej škole
Pripravili sme pre vás sériu článkov venovaných predovšetkým končiacim študentom magisterského stupňa štúdia. Zaujať môže však aj ostatných, ktorí si kladú otázku: Čo po škole?
Doktorandské štúdium. Je pre vás to pravé?
Bez ohľadu na to, aký odbor, na akej katedre a fakulte našej univerzity študujete, doktorandské štúdium je nepochybne zaujímavou a plnohodnotnou kariérnou voľbou. Pre koho je vhodné? A čo s doktorátom po skončení štúdia? Odpovede na tieto otázky máme z prvej ruky. Rozprávali sme sa s doktorandkou Miškou z Centra experimentálnej medicíny SAV a doktorandmi Robom z Ústavu verejnej politiky na FSEV UK a Šimonom študujúcim teoretickú informatiku na FMFI UK.
Aký študent sa hodí na doktorandské štúdium?
Róbert: V prvom rade musí byť zvedavý. Musí mať v sebe túžbu chcieť zistiť, ako funguje svet, lebo o tom je veda. Vybrať si ten svoj malý kúsok sveta, snažiť sa o ňom zistiť čo najviac a prísť s novým poznaním.
Miška: Základ je motivácia, aby ho bavila hlavne konkrétna oblasť, v ktorej si bude robiť doktorát, lebo v nej pôjde naozaj do hĺbky. A musí byť zvedavý a schopný sa učiť, prvé roky doktorátu sú hlavne o čítaní článkov k danej téme a snahe pochopiť, o čo ide. Musí byť samostatný a trpezlivý, školitelia sú mnohokrát vyťažení inými projektmi a veľa vecí si proste musíme vybaviť a spraviť sami. A mal by mať dostatočnú znalosť angličtiny.
Šimon: Jeho odbor ho musí naozaj zaujímať, musí patriť k najlepším vo svojom ročníku počas magisterského štúdia a napriek tomu musí byť ochotný žiť z výrazne menšieho platu než jeho menej kvalitní spolužiaci z magisterského štúdia. Mal by teda byť v rozumnej miere skromný.
Čo ti doktorandské štúdium v tvojom odbore dáva (osobne, profesionálne)?
Miška: Osobne ma doktorandské štúdium naučilo hlavne prezentovať svoje výsledky pred publikom a vedieť si ich aj vyargumentovať. Cenné lekcie som dostala aj v oblasti plánovania, časového manažmentu, trpezlivosti a zvládania stresu. Okrem toho som si vďaka čítaniu a písaniu článkov, ako aj vďaka komunikácii na konferenciách výrazne zlepšila angličtinu. A ani platovo to nie je najhoršie – zo štipendia sa totiž nestŕhajú dane ani odvody.
Róbert: Študovať verejnú politiku bolo už na magisterskom stupni veľmi formujúce. Snaha pochopiť v komplexnosti fungovanie verejnej správy, štátu a tvorby politiky zmení človeku spôsob, akým uvažuje nad spoločenskými problémami. Rovnako sa posunúť metodologicky, či už v kvantitatívnych, alebo kvalitatívnych metódach, je zručnosť, ktorá má naozaj široké uplatnenie. Doktorát toto všetko ešte akoby znásobuje – a zároveň mi dáva možnosť podieľať sa na výučbe alebo aktuálnych výskumných projektoch. Ja osobne napríklad pracujem na skúmaní poradenstva pri tvorbe politík na Slovensku počas krízy spojenej s pandémiou ochorenia COVID-19.
Šimon: Dáva mi výrazne hlbšie pochopenie môjho odboru a jeho principiálnych poznatkov. Ako i možnosť učiť na fakulte, čo je pre mňa veľká radosť, ale aj náročná práca zároveň. Potom mi dáva radosť z objavovania, ale zároveň mi ukazuje, že rozmýšľať poctivo a tak naozaj je veľká námaha. Taktiež posilňuje môj vzťah k pravde ako takej, pretože každá skutočná vedecká disciplína stojí na predpoklade, že svet je rozumný a poznateľný a jeho poznávanie je dobré samo osebe.
Aké možnosti pre seba vidíš po úspešnom ukončení doktorandského štúdia?
Šimon: S mojím odborom naozaj široké. Reálne uvažujem nad nasledovnými možnosťami: postdoktorandúra niekde v zahraničí, ostať učiť a robiť vedu u nás na fakulte, ísť robiť programátora do praxe. Navyše skúsenosť vraví, že absolventov informatiky z matfyzu si firmy mimoriadne cenia a sú ochotné im za ich prácu naozaj slušne zaplatiť.
Miška: Buď ostať vo vede na Slovensku na SAV alebo na univerzite, alebo ísť do firiem, napríklad vo farmaceutických firmách je dosť dopyt po ľuďoch s doktorátom – len to je, pokiaľ viem, skôr kancelárska práca. Alebo odísť za vedou do zahraničia, aj tam radi berú Slovákov. Ideálne je už počas štúdia ísť na stáž alebo cez rôzne spolupráce do zahraničia a „rozkukať sa“, ako sa robí veda aj vo svete.
Róbert: Veľmi široké, ale osobne sa nevidím ďalej na univerzite. Tá možnosť pokračovať ako výskumník tam však určite je. Rovnako je tam možnosť pracovať na ministerstvách alebo v iných štátnych orgánoch, v konzultačných spoločnostiach alebo treťom sektore. Mňa osobne najviac láka práca pre štát, no sám uvidím, aké budú možnosti, keď skončím.
Ak vás doktorandské štúdium zaujalo, ale neviete ako na to, ponúkame vám niekoľko tipov.
Prvým krokom je vyhľadanie aktuálne vypísaných tém dizertačných prác na vašej fakulte. Tie nájdete na webovej stránke vašej fakulty v časti „Štúdium“, príp. môžete kontaktovať študijného poradcu na svojej katedre.
Po zvážení vhodnej témy (pokojne aj viacerých) je druhým, veľmi dôležitým krokom skontaktovanie sa so školiteľom/školiteľkou danej témy a prediskutovanie predstáv o smerovaní výskumu.
Práve na základe konzultácie je potrebné vypracovať projekt na vybranú tému dizertačnej práce, ktorý treba odovzdať do 30. apríla 2021 cez systém AiS2. Ak by ste to nestihli, druhé kolo prijímacieho konania sa končí 31. augusta 2021. Vtedy je však úspešnosť kandidátov nižšia pre menší počet stále voľných miest. Požiadavky na vypracovanie projektu a spôsob vyplnenia a odovzdania prihlášky by ste mali taktiež nájsť na stránkach jednotlivých fakúlt. O pomoc môžete, samozrejme, poprosiť školiteľa/školiteľku vami vybranej témy či študijného poradcu vašej katedry. Po podaní prihlášky a projektu sa v ďalších mesiacoch uskutoční aj ústne prijímacie konanie, kde by ste mali prezentovať svoj projekt.
Študentom a študentkám, ktorí sa rozhodnú smerovať svoje kroky k vede a výskumu prostredníctvom doktorandského štúdia, želáme veľa síl pri príprave projektu dizertačnej práce a všetkým ostatným správne rozhodnutie o svojej budúcej kariére.
V ďalších dieloch seriálu „A čo teraz? Život po vysokej škole“ sa budeme venovať študentom, ktorých láka podnikateľská kariéra, pozrieme sa na úskalia pracovných zmlúv, ako aj na dôležité termíny a úkony, ktoré musí absolvent urobiť po úspešnej štátnej skúške.
Monika Michalcová, študentka FiF UK
Z brigádnickej dohody na zmluvu o trvalom pracovnom pomere. Ako na to?
Aké sú hlavné rozdiely medzi dohodou o brigádnickej práci, s ktorou už máte mnohí skúsenosti, a zmluvou o trvalom pracovnom pomere, akú budete pravdepodobne po ukončení štúdia podpisovať?
Bežná situácia budúceho absolventa zahŕňa „vyjednávanie“ pracovnej zmluvy u budúceho zamestnávateľa. Či už máte možnosť zamestnať sa vo firme, v ktorej ste počas štúdia brigádovali, alebo nastupujete do nového zamestnania, poradíme vám, na čo si dávať pozor pri uzatváraní pracovných zmlúv, čo neprehliadnuť a čo žiadať.
Užitočné rady a tipy nám poskytla doktorka Denisa Nevická, odborníčka na pracovné právo z Katedry pracovného práva a práva sociálneho zabezpečenia Právnickej fakulty Univerzity Komenského. Objasnila, aké sú rozdiely medzi rôznymi typmi zmlúv a aké úskalia môžu nové pracovné zmluvy zahŕňať.
Dohoda o brigádnickej práci študenta (DoBPŠ) je len výnimočným zmluvným typom a – ako už z názvu vyplýva – viaže sa na štatút žiaka alebo študenta. Takúto zmluvu nie je možné uzatvárať bez študentského statusu, ktorý – v prípade vysokoškoláka – zaniká úspešným zložením poslednej štátnej skúšky. Štandardne sa uzatvára zmluva o pracovnom pomere na dobu určitú alebo neurčitú. „Z tejto zmluvnej formy zamestnancovi vyplývajú viaceré výhody v sociálnej oblasti, ako napríklad nárok na stravné, dovolenku, platené prekážky v práci a podobne. Zároveň je v porovnaní s DoBPŠ oveľa náročnejšie zo strany zamestnávateľa ukončiť pracovný pomer, čo dáva zamestnancovi väčšie istoty a stabilitu v zamestnaní,“ vysvetľuje doktorka Nevická.
Miesto a náplň práce treba jasne definovať
Prirodzene, nie každá pracovná zmluva je rovnaká a zahŕňa tie isté požiadavky či zamestnanecké benefity. Právnička upozorňuje na niekoľko zásadných prvkov každej správne spísanej zmluvy, ktorá by nemala diskriminovať zamestnanca ani zamestnávateľa. „Primárne by som trvala na písomnej pracovnej zmluve s dostatočne určitým miestom výkonu práce.“ Okrem miesta pracoviska je nepochybne dôležitá očakávaná náplň práce. V pracovnej zmluve by mala byť dostatočne konkrétne opísaná charakteristika predpokladanej pracovnej činnosti, lebo „čím je stručnejšia, tým viac priestoru dáva zamestnávateľovi poverovať zamestnanca prácami, s ktorými nepočítal.“
V zmluve hľadajte nielen výšku, ale aj typ mzdy
Neopomenuteľná časť pracovnej zmluvy je výška mzdy. „Treba si skontrolovať, či sa mzda uvádza tak, ako bola dohodnutá na pracovnom pohovore, resp. v pracovnom inzeráte, čiže či je uvedená celá výška dohodnutej mzdy formou základnej mzdy alebo či ju zamestnávateľ rozdelil na základnú a variabilnú. Ak by zamestnávateľ rozdelil mzdu na základnú a variabilnú, bolo by to pre zamestnanca nevýhodné a zamestnávateľ by tým porušoval zákon,“ varuje právnička. V takom prípade je nevyhnutné zmluvu preformulovať, aby nielen chránila vás ako zamestnanca, ale aj napĺňala základné právne náležitosti.
Nezabudnite na dĺžku skúšobnej doby a platnosť zmluvy samotnej
V neposlednom rade by ste pri uzatváraní zmlúv nemali opomenúť tému skúšobnej doby a predpokladanej dĺžky výkonu pracovnej činnosti. Zvyčajná dĺžka skúšobnej doby sú tri mesiace. Ak sa však v zmluve skúšobná doba nespomína, nie je možné, aby si ju zmluvné strany, teda vy a váš potenciálny zamestnávateľ, uplatňovali. Podobne, ak zmluva nie je dohodnutá na dobu určitú s konkrétnym časovým ohraničením, zmluva sa automaticky považuje za platnú na dobu neurčitú.
Sľúbené treba aj napísať a podpísať
Právnička budúcim zamestnancom a zamestnankyniam nakoniec odporúča „zamerať sa aj na to, či benefity, ktoré si dohodli so zamestnávateľom, upravuje priamo pracovná zmluva, príloha k nej alebo pracovný poriadok. Ak by to tak nebolo a boli by založené len na ústnej dohode, sú prakticky nevymožiteľné.“ Inými slovami, čo nie je na papieri a podpísané, akoby neexistovalo. To sa môže týkať rôznych oblastí pracovného života od diskusie o pracovnom telefóne a počítači cez množstvo platených a neplatených nadčasov po záležitosti spojené s výkonom rizikových prác atď.
Tému pracovných zmlúv môžeme uzavrieť ešte krátkou radou: ak ide o seriózneho zamestnávateľa, určite vám poskytne čas na preskúmanie a zváženie ponúknutej pracovnej zmluvy, čo neváhajte využiť a v prípade nejasností sa aj v tej veci obráťte na svojich známych alebo aj právnika. Podpis pracovnej zmluvy vás totiž môže zasiahnuť vo viacerých oblastiach života a nie na krátky čas.
Veríme, že vám rady z tohto článku pomôžu pri vyjednávaní a podpisovaní vašich pracovných zmlúv po úspešnom skončení štúdia na našej univerzite. V ďalších článkoch zo série „A čo teraz? Život po vysokej škole“ sa budeme venovať študentom, ktorých láka podnikateľská kariéra, a pozrieme sa na dôležité termíny a úkony, ktoré musí urobiť absolvent bez podpísanej pracovnej zmluvy po úspešnom zvládnutí štátnych skúšok.
Monika Michalcová, študentka FiF UK
Začnite s podnikaním!
O tom, čo podnikanie prináša a že začať s ním hoci aj popri škole vôbec nie je nemožné, nám porozprávali profesorka Anna Pilková, docent Marian Holienka a doktor Miloš Mrva z Fakulty managementu UK.
Úspešne podnikať môžete, či ste „technik“, alebo „manažér“
Doktor Mrva v rozhovore pre náš Spravodajský portál zdôrazňuje nutnosť spájania „manažérov“ a „technikov“, teda prepájania teórie s praxou: „Na jednej strane stoja tí, ktorí to vymyslia a zrealizujú – technici. Na druhej tí, ktorí to vedia predať a riadiť bežné fungovanie – manažéri.“ Prepájať rôzne nadaných študentov sa darí napríklad v rámci spolupráce FM UK s iniciatívou startupistov zo Slovenskej technickej univerzity v Bratislave.
Tento projekt ukazuje aj to, aké je dôležité už počas štúdia stážovať, brigádovať či pracovať vo firmách a podnikoch. S takto nadobudnutými skúsenosťami a sieťou známostí je oveľa jednoduchšie iniciovať aj vlastné projekty a nájsť správnych spolupracovníkov, či už sa cítite viac ako „technik“, alebo „manažér“.
Len nápad nestačí
Pri uvažovaní o podnikateľskej kariére si treba dať pozor na častý problém nielen študentského prístupu vlastného „manažérom“ aj „technikom“. Totiž len nápad či počiatočné nadšenie na úspešné podnikanie zďaleka nestačí. „Študenti často preceňujú hodnotu nápadu a až tak si neuvedomujú, že nápad je iba časťou celku a výraznú úlohu zohráva práve realizácia,“ upozorňuje doktor Mrva. Na úspešné podnikanie je dôležité mať teoretické aj technické vedomosti alebo sa spojiť s ľuďmi, ktorí vedia pokryť tieto nevyhnutné časti podnikania. Prirodzene, niekomu je bližšia teória, napríklad vypracovanie biznisplánu, inému prax, napríklad hľadanie investora či propagácia. Veď „podnikanie nie je raketová veda, stačí mať chuť a vôľu skúšať nové veci.“
Inšpiratívni študenti a absolventi
Na FM UK sa pedagógovia so študentmi snažia rozvíjať teoretické aj praktické stránky podnikania. Plody tejto práce sa už stihli prejaviť na viacerých úspešných podnikateľských prvotinách študentov a absolventov. Za zmienku určite stojí školský projekt WAKIVAKY Dominiky Podolanovej z kategórie fair trade, ktorý prerástol do úspešného podnikania. Docent Holienka ponúka ako inšpiráciu ďalšie zaujímavé projekty, ktoré sa začali len ako študentské pokusy. Teraz už úspešní absolventi o nich dokonca písali aj svoje diplomové práce. Napríklad Margaréta Pavlovová takto založila známy festival Atmosféra alebo Tomáš Huszár odštartoval Big Street Project.
Tieto aj ďalšie podnikateľské úspechy našich študentov a absolventov sú príkladmi toho, že študovať sa oplatí. Štúdium nie je „nepoužiteľná teória“, ale kvalitný základ pre prax. A tiež sú ukážkou, že stojí za to nabrať odvahu svoj nápad pretaviť do reality a vstúpiť do podnikateľského sveta, či už počas štúdia, alebo aj hneď po štátniciach. „Podnikanie je zaujímavá cesta, ako si zarobiť na svoje živobytie, zrealizovať svoje sny a robiť to, čo človek naozaj chce robiť. Byť sám sebe pánom... Nie je to vždy o tom, že musíš niečo nové vymyslieť a mať inovatívnu firmu s 50 zamestnancami,“ motivuje doktor Mrva.
Pár praktických rád
Nosíte v hlave podnikateľský nápad a máte a chuť ho zrealizovať? Ponúkame vám niekoľko praktických rád do prvých fáz podnikania.
Keďže podnikaním vstupujete do konkurenčného prostredia, v prvom rade je potrebné urobiť prieskum trhu – zistiť, či už niekto nepredáva to, s čím chcete začať vy. Zriadiť konkurenčný podnik samo osebe nie je problém. Otázne je, proti komu by ste na trhu stáli a či by bol novovzniknutý podnik v očiach zákazníka atraktívnejší alebo skôr menej dôveryhodný.
Ďalšie dôležité rozhodnutie sa týka výberu potenciálnych partnerov. Chcete pracovať sami alebo je vám bližšia tímová práca? Zodpovedanie tejto otázky úzko súvisí aj s výberom právnej formy podnikania. Najpopulárnejšia na Slovensku je živnosť a spoločnosť s ručením obmedzeným (spol. s r. o.), takzvaná „eseročka“. Pomerne novou formou je jednoduchá spoločnosť na akcie, ktorá bola „ušitá na mieru“ startupistom, lebo vyžaduje minimálny počiatočný kapitál.
S výberom konkrétnej právnej formy prichádzajú rozličné výhody a povinnosti. Napríklad so živnosťou súvisia nižšie priebežné poplatky, jednoduchšie účtovníctvo a žiaden minimálny vstupný kapitál, živnostník však ručí celým svojím majetkom. Založenie eseročky vyžaduje minimálny vstupný kapitál 5000 eur, vedenie podvojného účtovníctva a minimálne jedného spoločníka. Podnikateľ však ručí len majetkom firmy a niektoré – potenciálne vyššie – náklady sa dajú takzvane optimalizovať. Jednoduchšie povedané: rôznymi spôsobmi znižovať.
Viac konkrétnych informácií sa dočítate priamo na portáli slovensko.sk v časti pre podnikateľov. Tento portál umožňuje aj elektronickú registráciu rôznych podnikateľských foriem. Informácie o podnikateľskom prostredí „z prvej ruky“, zdieľané skúsenosti a aktuality hľadajte napríklad aj na stránke podnikajte.sk.
Veríme, že vás tento diel seriálu „A čo teraz? Život po vysokej škole“ posmelí uvažovať o svojej budúcej kariére aj v podnikateľskom prostredí, či už so svojím nápadom, alebo ako „technická“ či „manažérska“ podpora.
Ak uvažujete nad tým, čo robiť po úspešných štátnych skúškach, nie ste si istý, kedy treba navštíviť úrad práce alebo ako napísať pútavý motivačný list, s ktorým uspejete aj pri silnej konkurencii na pracovnom trhu, nezmeškajte poslednú časť nášho seriálu venovanú všetkým, ktorých hľadanie práce ešte len čaká.
Monika Michalcová, FiF UK
Po štátniciach bez zamestnania? Nebojte sa pracovného trhu
Dokedy sa treba zaevidovať na úrade práce po štátnych skúškach? Je to povinné? Aké práva a povinnosti z (ne)evidencie vyplývajú? Ako by mal vyzerať životopis a motivačný list a ako sa pripraviť na pracovný pohovor? Aj tieto otázky, okrem tých štátnicových, víria v hlave nejednému budúcemu absolventovi.
Úrad práce ako dočasné riešenie
V prvom rade treba zdôrazniť, že bez ohľadu na vyštudovaný program a dokončenú kvalifikáciu nie je žiadnou hanbou po úspešných štátnych skúškach zamieriť na úrad práce sociálnych vecí a rodiny. Absolventi sa zo zákona nemusia evidovať na úradoch práce, evidencia je dobrovoľná. Ak sa však nezaevidujú, budú si musieť hradiť zdravotné poistenie sami.
Evidovať sa treba na príslušný úrad práce podľa trvalého bydliska, a to do siedmich kalendárnych dní od ukončenia štúdia (teda od poslednej úspešnej štátnej skúšky). Vďaka tomu vám bude hradené zdravotné poistenie od momentu ukončenia štúdia. Ak sa rozhodnete evidovať až neskôr, do evidencie vás zaradia až dňom podania žiadosti a poistenie za nepokryté obdobie budete musieť uhradiť dodatočne.
Dôležité je dodať, že evidenciou nevzniká nárok na dávku v nezamestnanosti, ide iba o spomenuté uhrádzanie zdravotného poistenia. Viac sa môžete dočítať priamo na stránke Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR v sekcii určenej špeciálne pre absolventov alebo na stránkach jednotlivých úradov práce, ktorých rozdelenie nájdete tu.
Životopis a motivačný list ako základná výbava na výprave za budúcim zamestnaním
1. Životopis
Základom pracovného života je napísanie dobrého životopisu alebo tzv. CV (z lat. curriculum vitae). Internet je plný odkazov, „ako na to“. Vyberáme z nich dva praktické návody z pera najväčších personálnych agentúr na Slovensku, a to od profesia.sk a grafton.sk. O tom, ako by mal vyzerať dobrý životopis, z osobnej skúsenosti s náborom mladých talentov píšu aj personalisti portálov lexika.sk alebo personalityhr.com. Nájdete tam aj prehľad ôsmich webových stránok, na ktorých si môžete vytvoriť životopis aj podľa online šablón.
Vždy myslite na to, o akú pozíciu sa uchádzate, a tomu prispôsobte aj písanie životopisu. Je pravdepodobné, že si budete musieť životopis prerábať pri každej pracovnej pozícii, na ktorú sa budete hlásiť – každý zamestnávateľ má totiž odlišné nároky a priority.
Podľa pracovného miesta, na aké sa budete hlásiť, môže zamestnávateľ žiadať, ale môže považovať aj za neprofesionálne, aby ste uviedli napr. svoje záľuby, športové úspechy, zahraničné pobyty a pod. Naopak, pravdepodobne všetci potenciálni zamestnávatelia si radi prečítajú o vašom vysokoškolskom zameraní, certifikátoch a jazykových schopnostiach.
2. Motivačný list
Čoraz častejšie pri hľadaní práce natrafíme aj na požiadavku zaslania motivačného či sprievodného listu (angl. cover letter).
Ako by mal vyzerať a ako ho krok po kroku napísať aj bez spisovateľských schopností? Za užitočný zdroj považujeme napríklad medzinárodný portál workservice.eu.sk. Prečo je medzi zamestnávateľmi a personalistami taký obľúbený? Profesionáli z vyššie uvedeného portálu vysvetľujú: „Životopis je svojou povahou vždy krátky, avšak motivačný list by mal ukázať ucelený obraz žiadateľa, vyjadriť jeho komunikačné zručnosti a záujem o dané zamestnanie. Motivačný list dodáva vašej žiadosti osobný nádych...“
Zamestnávatelia si neraz preverujú znalosť cudzieho jazyka u čerstvých absolventov práve požiadavkou o motivačný list v cudzom jazyku. O tom, že jednoduché preloženie slovenskej verzie do anglickej nestačí, píše napríklad portál jazykovymentoring.sk. Nájdete tu rady, frázy a zvyklosti využiteľné pri písaní motivačného listu v angličtine.
Tiež vám dávame do pozornosti webovú stránku europa.eu/europass, ktorá umožňuje vytvárať tzv. Europass-motivačný list. Väčšie a najmä nadnárodné spoločnosti môžu vyžadovať práve tento formát, preto je dobré sa s ním oboznámiť. Využiť ho možno aj na pozície, kde sa priamo nevyžaduje. Okrem praktických rád tento portál poskytuje aj možnosť písať, upravovať a ukladať si svoje motivačné listy.
Jednotlivé motivačné listy možno do istej miery „recyklovať“ pri žiadostiach o rôzne pozície, no ešte väčšmi než pri životopisoch si vyžadujú úpravu podľa konkrétnej pozície, na ktorú sa hlásite. Venujte dostatok času prieskumu samotnej spoločnosti, aby vaša motivácia pracovať na konkrétnom pracovnom mieste bola autentická.
Pozvánka na pohovor? Nepodceňte prípravu
Dobrý životopis a motivačný list vás môže dostať na pracovný pohovor, čo je veľký úspech. Ale ani samotný pohovor netreba podceniť. Praktickou stránkou na prípravu je Simulátor pracovného pohovoru od brigada.sk. Môžete si v ňom síce navoliť simulovanie pohovorov len na niekoľko profesií, no personalisti kladú podobné otázky takmer vo všetkých odvetviach. Je užitočné sa s nimi zoznámiť a odpovede si nacvičiť vopred, napr. aj pred zrkadlom. No to nie je všetko.
Úspech pohovoru zďaleka nespočíva len v správnych odpovediach na časté otázky personalistov. Odborníci z tejto oblasti radia dôkladne si premyslieť výber oblečenia, zhromaždiť a predložiť odporúčania od iných zamestnávateľov, „spoznať publikum“, t. j. ciele a záujmy firmy, ale aj profily zamestnancov a zamestnávateľa, a v neposlednom rade treba dbať na dochvíľnosť. Obšírnejšie o príprave na pracovný pohovor píše zahraničná personálna agentúra The Muse, ktorá v rámci online kariérneho mentoringu ponúka 30 tipov, ako úspešne zvládnuť pracovný pohovor.
Všetkým študentom a študentkám končiacich ročníkov želáme zdarný záver štúdia a tiež veľa úspechov pri vstupe na trh práce.
Monika Michalcová, FiF UK