Výskum UK: Psychické zdravie študentov sa vplyvom pandémie zhoršilo
Bratislava 22. februára 2021: Vedci z Univerzity Komenského v Bratislave skúmali psychické zdravie študentov a zamestnancov UK počas pandémie koronavírusu. Výskum poukázal na približne dvojnásobný nárast depresie a úzkosti v porovnaní s rokom 2018. Globálna pandémia teda výrazne ovplyvňuje prežívanie mladých ľudí na vysokých školách. Výsledky dnes predstavili na online tlačovej konferencii vedci Univerzity Komenského psychológ doktor Michal Hajdúk a psychiater profesor Ján Pečeňák.
Tretina študentov pociťuje závažnejšie príznaky depresie a dlhodobo zvýšenou úzkosťou trpí každý piaty vysokoškolák. Odhalil to výskum, na ktorom sa podieľali psychológovia a psychiatri z pracovísk UK pod hlavičkou Centra výskumu psychických porúch UK. Počas 4. až 27. decembra 2020 vyplnilo online dotazník 1786 študentov a 166 zamestnancov Univerzity Komenského. Výsledky by sa mali vnímať v kontexte dynamického zhoršovania epidemiologickej situácie a v súvislosti s nariadenými obmedzeniami, ktoré znamenali významný zásah do zvyklostí, ktoré sú spojené so sviatkami.
Výskumníci hodnotili s použitím štandardizovaných metód najmä oblasti prežívanej depresie, úzkosti, sociálnej úzkosti, prítomnosť psychotických symptómov, rizikové užívanie alkoholu, subjektívne vnímaný stres, osamelosť, fungovanie v bežnom živote a problémy so spánkom. Okrem toho boli do výskumu zahrnuté otázky, ktoré súvisia s online výučbou. Vedci sledovali, ako študenti zvládajú dištančné vzdelávanie a ako pedagógovia vnímajú pedagogický proces touto formou.
Tak, ako je to typické pri podobnom type výskumu, väčšiu časť účastníkov, ktorí sa do výskumu zapojili, tvorili ženy – 80 % v prípade študentov a 69 % v prípade zamestnancov. 62 % zapojených študentov študuje na bakalárskom stupni, 35 % na magisterskom a doktorskom a 3 % na doktorandskom.
Takmer pätina študentov (18,6 %), ktorí sa zúčastnili prieskumu, uvádza, že im v minulosti diagnostikovali psychickú poruchu, najčastejšie to boli úzkostné poruchy, depresia a poruchy príjmu potravy. V podstatne menšom počte uvádzali aj ďalšie psychické poruchy, ako sú porucha pozornosti s hyperaktivitou (ADHD) a poruchy učenia, bipolárna porucha, závislosť, schizofrénia a poruchy autistického spektra. Každý desiaty študent (9,7 %) v prieskume sa aktuálne lieči na psychické ťažkosti.
Zatiaľ čo svoje telesné zdravie hodnotia študenti a pedagógovia podobne ako priemerné alebo skôr dobré, vlastné psychické zdravie vnímajú študenti významne horšie ako pedagógovia. „Tento rozdielny výsledok vo vnímaní vlastného psychického zdravia súvisí pravdepodobne primárne s väčšou stabilitou v práci či vzťahoch u vekovo starších účastníkov, a tým menším negatívnym vplyvom protiepidemických opatrení a prežitými skúsenosťami. Rôzne vekové skupiny inak reagujú. Starší ľudia nie sú natoľko citliví k vonkajším zmenám,“ hovorí Michal Hajdúk z Katedry psychológie Filozofickej fakulty UK.
Až 72 % študentov zároveň uvádza, že ich psychické zdravie sa v dôsledku pandémie mierne alebo výrazne zhoršilo. Pri pedagógoch je tento ukazovateľ oveľa nižší. Mierne alebo výrazné zhoršenie uvádza 52 % učiteľov. 41 % zamestnancov neeviduje žiadnu zmenu.
Prejavy depresie pociťuje 34,3 % študentov a prejavy úzkosti 20,1 % študentov, 16,5 % študentov malo súčasne zvýšenú mieru úzkosti aj depresie. Oproti roku 2018 ide o dvojnásobný nárast. „Podobné výsledky o náraste depresie a úzkosti priniesla aj česká epidemiologická štúdia, ktorá zistila, že nárast psychických porúch bol najvyšší práve v skupine mladých ľudí,“ vysvetľuje psychológ Michal Hajdúk. Zamestnanci uvádzali závažnejšiu depresívnu symptomatiku v 9 % a výraznú úzkosť v 3 % prípadov.
Výskumníci upozornili, že ľudia, ktorí uvádzali zvýšenú mieru depresie a úzkosti, intenzívnejšie prežívajú stres, menej často žiadajú o pomoc iných a majú aj problémy so spánkom Sú tiež menej spokojní so zdravím, zvládaním školy, pociťujú nepohodu z výučby, necítia možnosť spoľahnúť sa na blízkych a cítia sa osamelí.
Otázky vo výskume sa zamerali aj na výskyt rizikového pitia alkoholu medzi mladými ľuďmi. 21,3 % študentov, s častejším výskytom u mužov, vykazovalo rizikové užívanie alkoholu podľa uvedeného množstva a/alebo frekvencie pitia, ale aj dopadu na psychiku a fungovanie.
Ukázalo sa, že mnohí študenti by sa v prípade psychických ťažkostí snažili problém vyriešiť sami. Jednou z uvádzaných bariér pre vyhľadanie pomoci je finančná otázka, dôležitá bola aj obava z toho, čo by si o nich mysleli iní.
V súvislosti s pandémiou študentom najviac prekáža nedostatok kontaktu so spolužiakmi, chýbajúca rovnováha medzi školou a súkromím a náročná organizácia aktivít. Zamestnanci rovnako ako študenti uvádzajú zvýšenú nepohodu spojenú s učením. Podobne im chýba kontakt s kolegami, rovnováha medzi prácou a súkromím, ako aj práca mimo obvyklého pracovného času.
Tento výskum nadväzuje na predošlé projekty. V roku 2020, na začiatku globálnej pandémie, získali výskumníci údaje od 235 študentov zo vzorky 1300 študentov z pôvodného výskumu z roku 2018. Bolo to obdobie, kedy sa stupňovali protiepidemické opatrenia. Zistili, že v tomto čase ešte k zhoršeniu psychického stavu študentov nedošlo. Miera depresie a úzkosti bola porovnateľná s rokom 2018. „Je dôležité odlíšiť krátkodobé a dlhodobé efekty pandémie na zmeny psychického stavu a pripraviť sa na možné dôsledky, ktoré budú zreteľné neskôr,“ upozorňuje Ján Pečeňák, prednosta Psychiatrickej kliniky Lekárskej fakulty UK a UNB.
Vedenie Univerzity Komenského okamžite podporilo tento výskum. „Z hľadiska rozsahu a zamerania nemá tento výskum na Slovensku v oblasti vysokého školstva obdobu,“ zhodnotil prorektor UK pre vonkajšie vzťahy Radomír Masaryk na tlačovej konferencii. Univerzita venuje pozornosť psychickému zdraviu študentov od začiatku pandémie, kedy v spolupráci s odborníkmi spustili online poradenstvo v Psychologickej poradni UK a rovnako poskytovala aj online duchovné poradenstvo. „Univerzita plánuje otvoriť nové Infocentrum UK, ktoré spojí mnohé služby, ktoré už ponúkame, vrátane psychologického poradenstva a poradenstva pre študentov so špecifickými potrebami,“ uzatvára Radomír Masaryk.
Záznam tlačovej konferencie z 22. 2. 2021 (YouTube).