Odborník z UK v Science: telá málo známych obojživelníkov v jantárovom sarkofágu
Bratislava 6. novembra 2020: Sedeli na konári, vyčkávali a korisť lovili pomocou vystreľovacieho jazyka ako chameleóny. Obojživelníky s jazykolamným názvom albanerpetontidy žili na Zemi neuveriteľných 165 miliónov rokov a vymreli len „nedávno“ pred 2 miliónmi rokov. Ich zachované telo sa teraz podarilo vedcom preskúmať vďaka dokonalému „zakonzervovaniu“ v jantári. Práve dnes o týchto jedinečných nálezoch vychádza článok v prestížnom časopise Science. Do medzinárodného tímu autorov patrí aj evolučný biológ a paleontológ z Univerzity Komenského Andrej Čerňanský.
Vyhynutá skupina obojživelníkov albanerpetontidy žila na Zemi od strednej jury po spodný pleistocén. Ich fosílie sa nachádzajú na viacerých kontinentoch severnej pologule – v Severnej Amerike, Európe či Ázii. Vedci však doteraz o tejto skupine vedeli len málo, k dispozícii boli totiž len časti ich tiel. Predpokladali napríklad, že žili pod zemou. Prvýkrát sa podarilo predstaviteľov tejto skupiny vidieť v plnej kráse až vďaka mjanmarskému kriedovému jantáru. Jantár z Mjanmarska (Barma) je datovaný na 99 miliónov rokov a uchoval už fosílie hmyzu, škorpiónov, rastlín či dinosaurích pierok.
Nálezy v jantári opísané v časopise Science majú zachované i mäkké tkanivá ako napríklad očné viečka a viditeľné sú i zvyšky jazyka. „Keď sa človek na takéto nálezy pozerá v mikroskope, tak si musí v duchu občas pripomenúť, že ide o zviera, ktoré žilo pred 99 miliónmi rokov. Vďaka dokonalému zachovaniu v jantári to vyzerá ako niečo, čo zomrelo iba nedávno. V paleontológii je to skutočne unikátne,“ vraví Dr. Andrej Čerňanský z Prírodovedeckej fakulty UK.
Albanerpetontidy sú oveľa prekvapujúcejšie, než mohli experti vôbec snívať. Nežili pod zemou, ale na stromoch – a správali sa ako chameleóny. Mali vystreľovací jazyk, ktorého mechanizmus sa naozaj extrémne podobá na chameleóny skôr než na akékoľvek obojživelníky. Takáto adaptácia sa ale u albanerpetontidov vyvinula o 100 miliónov rokov skôr ako u chameleónov. Takisto je veľmi podobný i tvar panvy oboch skupín – nohy smerovali skôr pod telo, čo je adaptácia na pridržovanie sa na listoch a konároch.
„Keď som nálezy študoval minulý rok v Bangkoku, profesorka Susan Evans z University College London v jednej chvíli s úsmevom povedala, že Vianoce tento rok pre nás práve prišli. Vystihla pocity, aké sme s posvätnou úctou cítili všetci, ktorí sme mali možnosť po prvýkrát v histórii vedy vidieť tieto živočíchy v jantári,“ opisuje vedec z Univerzity Komenského unikátny zážitok. Na objave sa podieľal spolu s kolegami zo Sam Houston State University, Florida Museum of Natural History, University of Bristol a University College London.
Albanerpetontidy z jantáru predstavujú nový rod, ktorý dostal meno Yaksha peretti. Ich detailnú morfológiu študovali i s použitím počítačovej tomografie (CT). Zaujímavosťou je aj to, že oblasť Ázie – Mjanmarsko – kde sa živočíchy našli, bola ostrovom v čase, keď lepkavá živica stromov uväznila navždy tento poklad. Ostrov sa oddelil od Austrálie a poputoval na sever, kde sa časom stal súčasťou Ázie.
***
Mgr. Andrej Čerňanský, PhD., pôsobí na Katedre ekológie Prírodovedeckej fakulty UK. Magisterské štúdium absolvoval na Katedre geológie a paleontológie PriF UK, kde v roku 2011 ukončil i doktorandské štúdium. Pracoval na SAV, no už v roku 2012 dostal prestížne zahraničné Humboldtovo štipendium a viac ako dva roky pôsobil na Senckenbergovom výskumnom inštitúte vo Frankfurte nad Mohanom. Odtiaľ sa presunul do Berlína, kde pracoval ako vedecký pracovník v Museum für Naturkunde. Momentálne je odborným asistentom so zameraním na evolučnú biológiu a paleontológiu stavovcov. Publikoval viac ako 60 odborných článkov a je i spoluautorom knihy Messel – An Ancient Greenhouse Ecosystem. Za svoje objavy bol nominovaný na Krištáľové krídlo v kategórii veda a medicína za rok 2018. Momentálne je hlavným riešiteľom grantu VEGA 1/0209/18.