Reakcia na článok „Ako môže v univerzite scientometrická analýza usmerniť manažment lekárskej vedy“
Nie je zvykom na publikované práce v časopise Monitor medicíny SLS reagovať. Avšak publikácia od autorov Ľ. Palkovičová Murínová a kol. zo Slovenskej zdravotníckej univerzity, ktorá bola uverejnená v čísle 3-4/2019 Monitoru medicíny SLS, si komentár vyžaduje.
Práca je totiž ukážkou toho, ako scientometrické údaje získané zo svetových databáz môžu zavádzať, resp. ako sa dajú čísla prezentovať tak, aby iba jedna slovenská inštitúcia, ktorá navyše ani nie je radená medzi výskumné univerzity, vyšla z pohľadu publikovaných vedeckých prác v pozitívnom svetle. V stručnosti uvádzame, že v citovanom článku autori využili nadnárodnú databázu SCOPUS pre porovnanie počtu publikácií a citácií troch inštitúcií, a to Slovenskú zdravotnícku univerzitu (SZU), Lekársku fakultu Univerzity Komenského v Bratislave (LF UK) a Jesseniovu lekársku fakultu UK v Martine (JLF UK).
Podľa prezentovaných výsledkov sú mnohé dosiahnuté parametre v rámci Slovenskej zdravotníckej univerzity porovnateľné, ba až lepšie než napríklad na Lekárskej fakulte UK v Bratislave a Jesseniovej lekárskej fakulte UK v Martine. Je to však prekvapujúce. Ako je všeobecne známe (stačí si pozrieť webovú stránku Lekárskej fakulty SZU), väčšina vedúcich pracovníkov ústavov a kliník, ktorí garantujú výučbu základných pilierov medicíny, často ani nespĺňa kritériá na začatie habilitačného konania, a preto sú na funkčných miestach odborných asistentov/asistentov, prípadne predmety garantujú docenti a profesori, ktorí svoje vedecko-pedagogické tituly získali z nelekárskych odborov. Navyše mnohí z týchto pracovníkov sa pravdepodobne nemôžu v dostatočnej miere reálne venovať výučbe budúcej generácie všeobecných a zubných lekárov na pôde SZU. Ak si pozrieme Register zamestnancov vysokých škôl, mnohí títo zamestnanci SZU sú v skutočnosti na plný úväzok zamestnancami Univerzity Komenského v Bratislave alebo Slovenskej akadémie vied. Aj preto je zrejmé, že by sa v pracovnej dobe nemali na pôde SZU zdržiavať. Dokonca niektorí z týchto „úväzkárov na SZU“ sú garantmi alebo spolugarantmi študijných programov tretieho stupňa na plný úväzok na Univerzite Komenského v Bratislave. Predpokladáme preto, že ani výučbe a ani vedeckovýskumnej činnosti sa v rámci SZU nemôžu dostatočne venovať.
Porovnávanie scientometrických údajov jednotlivých inštitúcií, ktoré sú aj jedným z kritérií pri hodnotení kvality univerzít, resp. fakúlt, a ich zverejňovanie je užitočné pre odbornú aj laickú verejnosť, a najmä pre budúcich študentov. Prekvapuje nás však nepresnosť údajov, z ktorých autori vychádzajú, najmä ak ich porovnáme s ročnými hodnotiacimi správami, ktoré každá jedna inštitúcia pravidelne zverejňuje. Z nich sa vychádza napríklad aj pri iných rebríčkoch hodnotenia kvality vedeckovýskumnej a pedagogickej práce fakúlt a univerzít, prípadne môžu byť podkladom pre výšku štátnej dotácie. Preto predpokladáme, že podklady do ročných hodnotiacich správ, ktoré verifikuje príslušná akademická knižnica univerzity alebo fakulty, sú skutočne presné. Navyše tieto výstupy sú pri verejných vysokých školách prísne kontrolované aj Centrom vedecko-technických informácií SR, konkrétne oddelením pre hodnotenie publikačnej činnosti, a preto je tu riziko omylu minimálne. V týchto výstupoch si však univerzita alebo fakulta nemôže „prisvojiť“ vedecké publikácie tých autorov, ktorí nie sú zamestnaní na ustanovený pracovný čas v tejto inštitúcii (teda tzv. „úväzkári“ s úväzkom nižším než 1,0 sa nepočítajú). Jednoduchý príklad: ak je nejaký vysokoškolský učiteľ alebo vedecký pracovník zamestnaný na úväzok 1,0 na Slovenskej akadémii vied alebo na Univerzite Komenského v Bratislave, ale zároveň má čiastočný pracovný úväzok na SZU, tak výsledky jeho publikačnej činnosti nie je možné pre SZU započítať (aspoň by sa to z etických dôvodov nemalo stávať). A to aj napriek tomu, že v publikáciách si títo autori uvádzajú aj SZU ako svoje druhé pracovisko (vo vedeckých publikáciách je možné vyznačiť aj viacero pracovísk, avšak v konečnom dôsledku sa táto publikácia „započítava“ len jednej inštitúcii). Prípadne nájdu sa aj takí zamestnanci, ktorí majú dva plné úväzky, a tak zrejme denne pracujú aj 16 hodín. A tento faktor napríklad databáza SCOPUS, z ktorej vychádzajú Palkovičová Murínová a kol. vo svojom príspevku, neberie do úvahy. Navyše mnohé citačné databázy majú problém zaradiť autorov jednotlivých publikácií pod správnu fakultu univerzity, a preto sa presnejšie vyhľadávajú všetky publikácie jednej univerzity než jej konkrétnej fakulty. Rôzni autori totiž rôznym spôsobom uvádzajú svoju afiliáciu, napríklad databáza Web of Science nedokáže rozoznať, že ide o to isté pracovisko, ak je uvedené Faculty of Medicine of Comenius University in Bratislava a napríklad Comenius University, Medical Faculty alebo dokonca School of Medicine, Medical School a podobne. Má problém odlišne zatriediť publikácie Lekárskej fakulty UK v Bratislave a Jesseniovej lekárskej fakulty UK v Martine v rámci Univerzity Komenského. Preto sú spomínané výročné hodnotiace správy vychádzajúce z podkladov akademických knižníc jednotlivých inštitúcií presnejšie a vo svojich údajoch hodnovernejšie. Nechceme čitateľov zaťažovať metódami bibliografickej registrácie publikačnej činnosti, ktoré zabezpečujú jednotlivé akademické knižnice a sú prísne riadené vyhláškami Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR (napr. vyhláška č. 456/2012) a aj vnútornými predpismi inštitúcie. Akademické knižnice však v rámci kategórií publikačnej činnosti vychádzajú aj z iných databáz, akou je SCOPUS. Preto v rámci výstupov z akademických knižníc nájdeme napríklad kategórie ako Vedecké práce v zahraničných a domácich karentovaných časopisoch (skratka kategórií ADC a ADD, táto kategória vychádza z databázy Current Contents Connect) a Vedecké práce v zahraničných a domácich časopisoch registrovaných v databázach Web of Science alebo SCOPUS (skratka kategórií ADM a ADN). Za správnosť zaradenia tej-ktorej vedeckej publikácie do správnej kategórie zodpovedá samotná akademická knižnica a podlieha kontrole Centra vedecko-technických informácií SR.
V publikácii Palkovičovej Murínovej a kol. (2019) autori konštatujú, že podľa databázy SCOPUS boli zamestnanci SZU v roku 2017 autormi takmer 140 publikácií. Avšak podľa Výročnej správy SZU boli v tomto istom roku zamestnanci SZU autormi iba 61 publikácií (súčet výstupov kategórií ADC, ADD, ADM a ADN). Podľa citovanej publikácie a odvolaním sa na databázu SCOPUS boli zamestnanci SZU v roku 2016 autormi 150 vedeckých publikácií, ale v skutočnosti je podľa výročnej správy tento počet len 62. Opačný trend však vidieť, ak sa zameriame na publikačnú činnosť LF UK v Bratislave. Podľa citovaného článku v Monitore medicíny SLS boli v roku 2017 zamestnanci LF UK autormi len 200 indexovaných článkov, pričom podľa Výročnej správy LF UK (v ktorej publikačnú aktivitu skontrolovala nielen Akademická knižnica LF UK v Bratislave, ale aj univerzitná akademická knižnica a Centrum vedecko-technických informácií SR) je počet publikácií 363. Pokiaľ ide o Jesseniovu lekársku fakultu UK v Martine, za rok 2017 boli jej zamestnanci autormi 214 prác. V skratke, podľa článku Palkovičovej Murínovej a kol. (2019) je SZU približne dvakrát vedecky aktívnejšia, než si to sama priznáva vo svojej výročnej správe, kým v skutočnosti LF UK v Bratislave v overených výročných správach vykazuje dvakrát viac vedeckých výstupov, než uvádza podľa „overených“ podkladov práca Palkovičovej Murínovej a kol. Niečo tu teda nesedí, a my jednoznačne viac veríme oficiálnym dokumentom, akými sú výročné správy, ktoré sú niekoľkonásobne verifikované a z ktorých vychádzajú aj mnohé štátne inštitúcie, napríklad pri financovaní univerzít. Vychádzajúc z týchto faktov sme porovnali výsledky publikačnej aktivity Slovenskej zdravotníckej univerzity, Lekárskej fakulty UK v Bratislave a Jesseniovej lekárskej fakulty UK v Martine na základe analýzy nimi zverejnených výročných správ (tab. 1).
| rok | Počet indexovaných prác na SZU – podľa Monitoru medicíny SLS 2019 | Počet index. prác na LF UK – podľa Monitoru Medicíny SLS 2019 | Počet index. prác na JLF UK – podľa Monitoru Medicíny SLS 2019 | Skutočný počet index. prác na SZU – podľa výročnej správy SZU | Skutočný počet index. prác na LF UK – podľa výročnej správy LF UK | Skutočný počet index. prác na JLF UK – podľa výročnej správy JLF UK |
|---|---|---|---|---|---|---|
| 2018 | cca 135 | cca 200 | cca 185 | 78 | 360 | 221 |
| 2017 | cca 140 | cca 200 | cca 195 | 61 | 363 | 214 |
| 2016 | cca 150 | cca 170 | cca 145 | 70 | 328 | 172 |
| 2015 | cca 140 | cca 140 | cca 90 | 55 | 326 | 155 |
Poznámka: Pri získaní výsledkov sme za indexované vedecké práce považovali tie, ktoré boli vykázané v kategóriách ADC, ADD, ADM a ADN. Teda nebrali sme do úvahy abstrakty ani kapitoly v monografiách, ktoré môže SCOPUS mylne započítať ako vedecké práce.
Keďže má SZU približne o 150 pedagogických a vedeckých zamestnancov menej než LF UK (vychádzame znova z Výročných správ SZU, LF UK a JLF UK), možno by sme si mohli myslieť, že aspoň po prepočítaní počtu publikácií na 100 zamestnancov (fyzické počty zamestnancov) sú výsledky analýzy Palkovičovej Murínovej a kol. správne. Podľa publikovaných výsledkov je SZU údajne dlhodobo „publikačne aktívnejšia“ než LF UK v Bratislave, resp. JLF UK v Martine. Žiaľ, publikované údaje znova nie sú v súlade s podkladmi z výročných správ, v ktorých sa uvádza nielen počet publikácií, ale aj fyzický počet zamestnancov (tu sme spočítali pedagogických zamestnancov ako profesorov, docentov, odborných asistentov a asistentov aj vysokoškolsky vzdelaných zamestnancov vo vede a výskume, nezapočítali sme laborantov). Výsledky uvádzame v tabuľke 2.
| rok | Výsledky na SZU podľa analýzy Monitoru medicíny SLS 2019 | Výsledky na LF UK podľa Monitoru medicíny SLS 2019 | Výsledky na JLF UK podľa Monitoru medicíny SLS 2019 | Výsledky na SZU – podľa Výročnej správy SZU | Výsledky na LF UK – podľa Výročnej správy LF UK | Výsledky na JLF UK – podľa Výročnej správy JLF UK |
|---|---|---|---|---|---|---|
| 2018 | 22 | 20 | 32 | 15 | 53 | 69 |
| 2017 | 24 | 20 | 34 | 12 | 55 | 74 |
| 2016 | 26 | 18 | 25 | 15 | 51 | 64 |
| 2015 | 23 | 14 | 16 | 12 | 51 | 62 |
Ak porovnáme posledné štyri roky, v rámci SZU 100 pedagogických a vedeckých zamestnancov „vyprodukovalo“ ročne 12 až 15 indexovaných publikácií. V rámci LF UK v Bratislave 100 pedagogických a vedeckých zamestnancov bolo autormi priemerne 51 až 55 indexovaných publikácií. V prípade JLF UK v Martine bolo 100 pedagogických a vedeckých zamestnancov autormi 62 až 74 vedeckých publikácií. Analýza výročných správ hovorí jasne, ak aj prepočítame počet relevantných publikačných výstupov na počet zamestnancov (keďže SZU má nižší počet zamestnancov než LF UK), tak z pohľadu vedeckovýskumnej aktivity prejavujúcej sa počtom kvalitných publikácií je LF UK každý rok 3- až 4-krát lepšia než SZU. Pokiaľ ide o Jesseniovu lekársku fakultu UK v Martine, tak počet publikácií približne 5- až 6-krát prevyšuje publikačný výstup SZU.
Záver
Po porovnaní si výsledkov publikovanej práce Palkovičovej Murínovej a kol. uverejnenej na stránkach Monitora medicíny SLS s podkladmi z Akademickej knižnice SZU vzniká dojem, že Akademická knižnica SZU umelo znižuje počet zaevidovaných publikácií. Toto by však nedávalo zmysel, keďže tým by Akademická knižnica SZU znižovala rating celej inštitúcie. Treba sa preto zamyslieť nad tým, že bez hlbšej analýzy problému (napríklad zobrať do úvahy vyšší počet „úväzkárov“ medzi autormi publikácií, vychádzať iba z verifikovaných údajov a pod.) nemožno prezentovať „scientometrické“ výsledky ako pravdivé. Preto si dovoľujeme označiť publikáciu uverejnenú v Monitore medicíny SLS, číslo 3-4/2019 za zavádzajúcu, ktorá sa aj napriek tomu, že vychádza z výstupov jednej publikačnej databázy, nezakladá na pravde. Pre úplnosť uvádzame naše podobne spracované výsledky (porovnávame len tri inštitúcie), ktorých podkladom však boli Výročné správy SZU, Výročné správy LF UK v Bratislave a Výročné správy JLF UK v Martine, v ktorých sa uvádza aj presný fyzický počet zamestnancov. Nemožno porovnávať celú Slovenskú zdravotnícku univerzitu s dvomi fakultami Univerzity Komenského v Bratislave. Ak porovnáme počet karentovaných publikácií publikovaných zamestnancami Lekárskej fakulty SZU s počtom karentovaných publikácií publikovaných zamestnancami Lekárskej fakulty UK v Bratislave a Jesseniovej lekárskej fakulty UK v Martine, dostávame sa k počtom 23 (LF SZU) oproti 187 (LF UK v Bratislave), resp. 123 (JLF UK v Martine) za rok 2018. Pre porovnanie ďalšie roky uvádzame v tabuľke 3. Aj tieto čísla by mali byť nápomocné pri hodnotení a výbere kvalitnej vysokej školy pre pregraduálne, postgraduálne a špecializačné štúdium. Záver nech si utvorí každý čitateľ sám.*
| rok | Počet karentovaných publikácií LF SZU | Počet karentovaných publikácií LF UK | Počet karentovaných publikácií JLF UK |
|---|---|---|---|
| 2018 | 23 | 187 | 123 |
| 2017 | 14 | 154 | 117 |
| 2016 | 22 | 158 | 92 |
| 2015 | 22 | 161 | 73 |
*Poznámka: Uvedená analýza bola prezentovaná a diskutovaná v rámci zasadnutia Vedeckej rady Lekárskej fakulty UK v Bratislave dňa 12. 12. 2019 a na zasadnutí Akademického senátu Lekárskej fakulty UK v Bratislave dňa 10. 12. 2019. V rámci Jesseniovej lekárskej fakulty UK bola táto analýza prezentovaná a prediskutovaná na zasadnutí Vedenia JLF UK dňa 7. 1. 2020. Autori tejto analýzy ďakujú za pomoc PhDr. Miriam Pekníkovej, PhD., riaditeľke Akademickej knižnice Lekárskej fakulty UK v Bratislave, Mgr. Ivane Švrkovej, riaditeľke Akademickej knižnice a audiovizuálneho strediska Jesseniovej lekárskej fakulty UK v Martine, a Bc. Monike Frndovej z referátu pre vedecko-výskumnú činnosť Jesseniovej lekárskej fakulty UK v Martine.
Použité zdroje
1. Palkovičová Murínová Ľ., Fábelová L., Richterová D., Tihányi J., Wimmerová S., Trnovec T.: Ako môže v univerzite scientometrická analýza usmerniť manažment lekárskej vedy. Monitor medicíny SLS, 2019, 3-4: 24-27.
2. Výročné správy o činnosti LF UK: www.fmed.uniba. sk/o-fakulte/vyrocne-a-hodnotiace-spravy
3. Výročné správy o činnosti JLF UK: www.jfmed.uniba.sk/fakulta/dokumenty/vyrocne-a-hodnotiace-spravy
4. Výročné správy o činnosti SZU: www.szu.sk/index.php?id=1051&menu
5. Výročné správy o činnosti Lekárskej fakulty SZU: www.szu.sk/index.php?id=64
6. Register zamestnancov vysokých škôl: www.portalvs.sk/regzam/
7. Pedagogické a vedecké útvary Lekárskej fakulty SZU: www.szu.sk/index.php?&menu=56&oid=#menutop
Za Vedenie Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave
prof. MUDr. Juraj Šteňo, DrSc., dekan
prof. RNDr. Ivan Varga, PhD., prodekan
prof. MUDr. Boris Mravec, PhD., prodekan
Za Vedenie Jesseniovej lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Martine
prof. MUDr. Andrea Čalkovská, DrSc., dekanka
prof. MUDr. Dušan Dobrota, CSc., prodekan
Článok bol prevzatý so súhlasom z Monitoru medicíny SLS 10, 2020, č. 1-2.