Ako vyzeralo Slovensko v máji 1945
8. mája sme si pripomenuli 75. výročie konca druhej svetovej vojny, najväčšieho vojenského konfliktu v dejinách, ktorému padlo za obeť približne 50 - 60 miliónov ľudí po celom svete.
Táto ničivá, a miestami aj vyhladzovacia vojna, zasiahla do životov niekoľkých generácií a milióny obyvateľov si jej následky niesli po celý zvyšok života. Priniesla aj obrovské materiálne škody, a nielen mestá, ale i celé krajiny museli po jej konci vstať doslova z popola a začať všetko budovať nanovo. Koniec druhej svetovej vojny neobišiel ani Slovensko, ktoré bolo frontovými operáciami zasiahnuté oveľa viac, než napríklad susedné Čechy a Morava. Kým vojenské operácie počas prvej svetovej vojny sa priamo dotkli Slovenska len okrajovo a na krátky čas, tak obdobie od jesene 1944 do jari 1945 je charakteristické ťažkými bojmi, ktoré sa postupne presúvali od východu na západ našej krajiny. Obyvateľstvo Slovenska si tak na vlastnej koži zažilo všetky hrôzy vojny, od ktorých bolo do jesene 1944, až na malé výnimky, uchránené.
Na začiatku mája 1945 však vyzeralo najmä východné, stredné a juhozápadné Slovensko ako spálená a rozbitá krajina. Zničené železničné trate, mosty, tunely, cestná infraštruktúra, vypálené dediny, zmasakrované obyvateľstvo, bombardovaním rozbité mestá, tisíce ľudí bez strechy nad hlavou. Ustupujúca nemecká armáda, okrem ničenia komunikácií, zobrala so sebou všetko, čo dokázala odniesť a zužitkovať. Silné spojenecké bombardovanie si zase zažili napríklad Prešov, Nitra a najmä Nové Zámky, ktoré boli úplne zrovnané so zemou. Nemilosrdné boje teda zmenili Slovensko na krajinu plnú ruín. Nové štátne orgány, ktoré postupne preberali moc od sovietskej armády, museli v prvom rade zabezpečiť aspoň akú-takú provizórnu obnovu komunikácií, zabezpečiť základné zásobovanie pre obyvateľstvo a postarať sa o ľudí bez domova. Nebola to vôbec jednoduchá úloha, pretože obnoviť železničné spojenie medzi Bratislavou a Košicami sa podarilo až na jeseň 1945. Východné Slovensko bolo dlhý čas odrezané od zvyšku krajiny. Viaceré polia, na ktorých by sa za normálnych okolností mohlo zasiať obilie, boli zamínované. Bol akútny nedostatok strojov, áut, vagónov, lokomotív.
Z toho všetkého vidieť, že obyvatelia Slovenska museli začínať doslova na zelenej lúke, nehovoriac už o tom, že takmer každá rodina stratila niekoho vo vojne alebo sa ich synovia, bratia či manželia vrátili domov s následkami. Rôznym excesom sa nevyhli ani vojaci postupujúcej Červenej armády, a najmä jednotky NKVD, ktoré odvliekli do sovietskych gulagov tisíce nevinných ľudí. Bežný človek, ktorý sa dovtedy priamo nestretol s vojnou, sa bál, žil v neistote a nevedel, čo ho čaká. Situácia sa začala upokojovať až po prechode frontu a skončení bojov. Potrebu konsolidácie a okamžitej obnovy vojnou zničenej krajiny si uvedomovali aj predstavitelia Slovenskej národnej rady a Zboru povereníkov, teda rozhodujúcich zákonodarných a výkonných orgánov, ktoré mali teraz krajinu a jej obnovu na starosti.
Slovensko sa stalo súčasťou obnovenej ČSR, ktorá sa však už neobnovila na centralistických základoch z medzivojnového obdobia. Na jar 1945 sa postavenie Slovenska podobalo skôr na federáciu s konfederačnými prvkami. Alebo inak povedané, československá vláda, ktorej prvý vládny program bol slávnostne vyhlásený v Košiciach 5. apríla 1945, nemala na Slovensku v mesiacoch apríl-jún 1945 žiadne právomoci a žiadny dosah. Potom sa začali upravovať vzájomné vzťahy a kompetencie medzi československou vládou a Slovenskou národnou radou tzv. pražskými dohodami. Vytvoril sa asymetrický model štátoprávneho usporiadania. To znamená, že na Slovensku pôsobili ako slovenské národné orgány Slovenská národná rada a Zbor povereníkov, avšak žiadne podobné orgány na českej strane nevznikli.
Obyvatelia sa tak ocitli zase v novom štáte a v nových pomeroch. Slovensku boli vrátené južné územia, ktoré v rokoch 1938-1945 okupovalo Maďarsko a plánovalo sa vysťahovanie maďarského obyvateľstva z južného Slovenska. Nemci, ktorí neodišli s ustupujúcou nemeckou armádou boli internovaní a pripravoval sa ich odsun. Z koncentračných táborov a väzníc sa na Slovensko postupne vracali tí, ktorí prežili. Nie všade boli privítaní s nadšením. Znovu sa ukázali na konkrétnych prípadoch všetky pozitívne i negatívne ľudské vlastnosti. Úplne nová bola i politická situácia. Slovensko vchádzalo v máji 1945 do novej etapy svojich dejín.
Tomáš Černák, Filozofická fakulta UK