Učiteľ národov alebo učiteľ učiteľov
Dňa 28. marca 2020 sme si pripomenuli 428. výročie narodenia veľkého mysliteľa 17. storočia, ktorého meno nesie naša univerzita, a ešte významnejšie výročie nás čaká na jeseň, keď si pripomenieme 350 rokov od jeho úmrtia. Napriek tomuto dlhému obdobiu sú Komenského myšlienky stále aktuálne a inšpiratívne. A nielen pre to, že ľudstvo momentálne opäť prežíva ťažké a smutné obdobie a my bilancujeme, čo je v živote skutočne dôležité (unum necessarium).
„Múdrosť je tým, čím človek môže byť užitočný aj iným ľuďom, nielen sebe. Každé naše jednanie by malo slúžiť nielen vlastnému prospechu, ale aj prospechu iných...“
(J. A. Komenský: Schola pansophica)
Prvá asociácia, ktorá sa nám s Komenským aj bez hlbšieho štúdia spája, je tá, že to bol učiteľ národov alebo učiteľ učiteľov (praeceptor mundi) – nie nadarmo si v deň jeho narodenín pripomíname Deň učiteľov. I keď rozsah jeho literárneho diela môže byť odrádzajúci – Komenskému sa pripisuje autorstvo až 250 spisov menšieho či väčšieho rozsahu –, objaviť hĺbku a nadčasovosť jeho myšlienok určite stojí za tú námahu. A to nielen pedagógom, teológom či filozofom, ale i mladej generácii. Práve tej by malo záležať na hľadaní hodnôt, na ktorých možno vybudovať lepšiu ľudskú spoločnosť. A práve tým je Komenského odkaz aj po 400 rokoch stále živý.
Komenský bol muž, ktorý svojím veľkým intelektuálnym úsilím, ťažko skúšanými životnými osudmi, no i pretrvávajúcim pedagogickým optimizmom získal celosvetové uznanie. Vo svojej dobe patril k najväčším vzdelancom. Hľadal cesty k lepšiemu a kvalitnejšiemu životu, školstvu, hľadal zmysel výchovy a vzdelania. Originálne sú aj jeho filozofické a teologické práce, v ktorých spracúva ťažké problémy, rieši vzťahy medzi ľuďmi, národmi a vyzýva nás k celkovej harmónii ľudstva. Kládol silný dôraz na slobodu človeka, znášanlivosť, ľudskosť a spravodlivosť pre všetkých, čo sú hodnoty, ktoré je potrebné silno reflektovať aj v súčasnej dobe.
Škola má byť dielňou ľudskosti
V dobe, ktorá apeluje na kritické myslenie, no i tak mnoho ľudí pravdu ignoruje alebo vedome prekrúca, sú Komenského diela dokonalým zrkadlom, v ktorom odhaľuje pravdu o ľudských hodnotách, slobodnom a spravodlivom svete pre všetkých, o náprave s cieľom dosiahnuť dokonalú ľudskú spoločnosť. Človek dnešnej doby je vzdelaný, veľa vie, veľa dokáže, veľa chce, ale má aj zničujúce až sebazničujúce úmysly. Škola má byť dielňou ľudskosti, ktorá zušľachťuje myseľ, reč i ruku človeka. Komenský považoval za šťastný taký národ, ktorý má dostatok dobrých škôl, dobrých kníh, dobrých učiteľov. V škole videl hlavný prostriedok, ako zlepšiť spoločnosť a dosiahnuť panharmóniu celého ľudstva. Výchova a vzdelávanie ako celoživotný proces má človeka kultivovať v duchu demokracie a humanizmu.
Ideálom je všemohúca výchova
Svojím úsilím reformovať školstvo sa stal zakladateľom modernej výchovy uznávaným po celom svete. Definoval požiadavku všeobecného a systematického vzdelávania pre všetkých. Jeho cca 192 didaktickým zásadám dominuje zásada názornosti, ktorou chcel uľahčiť vyučovanie nielen latinského jazyka.
Veril vo všemocnosť výchovy a tomuto ideálu podmienil všetku svoju činnosť. Písal učebnice, metodické príručky, didaktické a výchovné teoretické spisy, reformoval školstvo vo viacerých štátoch Európy, zhromažďoval podklady pre jazykové slovníky a encyklopédie, ktoré mali zahrnúť všetko dostupné poznanie a priviesť ľudstvo k pansofii (všemúdrosti).
Prečo sa prvá slovenská univerzita vlastne volá po českom vzdelancovi?
Naša univerzita bola v čase svojho zriadenia v júni 1919 len treťou univerzitou pôsobiacou na území Československej republiky. Okrem Karlovej univerzity v Prahe to bola ešte Masarykova univerzita v Brne. Keď sa podľa ich vzoru hľadalo pre univerzitu kratšie pomenovanie po nejakej osobnosti, poslanec František Drtina, ktorý bol univerzitným profesorom, navrhol pomenovanie po Komenskom. Komenský sa totiž po vzniku ČSR stal súčasťou oficiálneho výkladu československých dejín a bol jednou z „našich“ najvýznamnejších osobností, ktorú dobre poznali aj zahraniční odborníci. Návrh poslanca sa stretol so súhlasom, a tak sa už v novembri Československá štátna univerzita v Bratislave premenovala na Univerzitu Komenského. V období slovenského štátu bola snaha premenovať ju na Univerzitu Ľudovíta Štúra a poprieť tým všetko československé, nakoniec sa však v roku 1939 zhodli na Slovenskej univerzite. V roku 1954 sa univerzita vrátila k svojmu skoršiemu názvu a tomu ostala verná až dodnes.
Janka Medveďová, Filozofická fakulta UK