UK vyjadruje vážne obavy o budúcnosť slovenského vysokého školstva
Dnes prebehlo zasadnutie zástupcov a zástupkýň akademickej obce Univerzity Komenského v Bratislave. Zúčastnilo sa ho Vedenie UK, predsedníctvo Akademického senátu UK, dekani a dekanky fakúlt UK, predsedovia akademických senátov fakúlt a ďalší predstavitelia univerzity. Z dnešného zasadnutia vzišli dve uznesenia zástupcov akademickej obce UK.
1. Univerzita Komenského v Bratislave (ďalej len „UK“) víta snahu Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR (ďalej len „ministerstva“) revidovať zákonné pravidlá fungovania vysokých škôl v Slovenskej republike tak, aby sa tieto pravidlá spružnili a umožnili čo najširšiu autonómiu vysokých škôl. Naďalej však dôrazne trváme na tom, že niektoré prvky pripravovanej novely zákona o vysokých školách ohrozujú súčasný model fungovania akademickej samosprávy verejných vysokých škôl, ktorý (pri rozumnom vyladení kompetencií samosprávnych orgánov) považujeme za funkčný a zmysluplný. Voľba rektora ako štatutárneho orgánu a zároveň orgánu akademickej samosprávy predstavuje nezanedbateľný prvok autonómie a samosprávnosti vysokých škôl, a každú zmenu právnej úpravy v prospech rozšírenia kompetencií správnej rady v procese voľby kandidáta na rektora (najmä voľba kandidáta správnou radou, vyraďovanie kandidátov alebo právo veta) považujeme za autoritatívny a politický zásah zo strany verejnej moci. V záujme hľadania konsenzu medzi akademickým a politickým prostredím však UK v krajnom prípade súhlasí s takou právnou úpravou, ktorá by umožňovala správnej rade nezáväzne sa vyjadrovať ku kandidátom na rektora (prípadne aj s uvedením odporúčaného poradia), avšak takým spôsobom, aby akademický senát ako predstaviteľ zastupiteľskej vnútrouniverzitnej demokracie nebol rozhodnutím správnej rady nijako viazaný.
2. UK si ako najväčšia a najstaršia vysoká škola v Slovenskej republike uvedomuje svoje nezastupiteľné miesto vo verejnom diskurze a chce sa vyjadrovať aj ku globálnym celospoločenským témam, obzvlášť vtedy, ak majú dopad na slovenské vysoké školstvo. V tejto súvislosti vyjadrujeme znepokojenie nad súčasnou trajektóriou vývoja verejných financií v Slovenskej republike, najmä so zreteľom na rast cien energií, pohonných hmôt, miery inflácie a výšky štátneho dlhu. Dôrazne upozorňujeme na fakt, že tieto externality majú a budú mať podstatný vplyv aj na rozpočty vysokých škôl a verejných inštitúcií vôbec. Vo verejnom priestore doposiaľ zaznievali snahy o istú mieru kompenzácie negatívnych dopadov týchto makroekonomických ukazovateľov len vo vzťahu k domácnostiam a fyzickým osobám. Súčasná ekonomická situácia, umocnená krízou vyvolanou v dôsledku pandémie, však predstavuje významný zásah aj do hospodárenia vysokých škôl a ohrozuje tak nielen možnosť rozvoja vedy, výskumu či vzdelávania, ale aj bazálny chod týchto inštitúcií. Ministerstvom avizované zníženie objemu finančných prostriedkov pre verejné vysoké školy na rok 2022 o 27 miliónov eur predstavuje vážnu hrozbu pre napĺňanie základného poslania vysokých škôl, zvlášť v situácii, keď oproti roku 2020 pôjde o celkové zníženie objemu finančných prostriedkov o 50 mil. eur. Vyzývame predsedu vlády SR na urgentné riešenie neudržateľnej finančnej situácie na verejných vysokých školách, ako aj verejných inštitúciách ako takých.
Aktualizácia 21. 10. 2021: Za podporu nášho vyhlásenia ďakujeme vedeniu a zástupcom akademickej obce:
- Technickej univerzity v Košiciach
- Žilinskej univerzity v Žiline
- Slovenskej technickej univerzity v Bratislave