Z vedeckých kuloárov až do vašej obývačky

Ak aj vás začne podozrivo štekliť v bruchu, keď počujete výrazy ako nové technológie, medicína, hoaxy, filozofia, klimatická zmena či zlatý rez, môže to byť symptóm zápalu pre vedu. Liekom, ktorý na to zaberá, je pustiť si podcast do ucha, prípadne si pozrieť video na tému, pre ktorú máme slabosť. Šikovných popularizátorov vedy máme dokonca aj u nás na univerzite, takže ak ste ich ešte nezačali sledovať, teraz je ten správny čas.


29. 01. 2021 09.06 hod.
Od: Redakcia NU

Keď sú logaritmy a dimenzie „hot“

Vedecké novinky hádam ani nie je možné sledovať a nevyužívať pritom YouTube. Viete, ktorý univerzitný kanál na Slovensku a v Česku je najsledovanejší? Matfyz je in, ktorý patrí práve našim vedcom z Fakulty matematiky, fyziky a informatiky UK. Mesačne si ich videá pozrú nadšenci vedy viac ako 150-tisíckrát, čo je niekoľkonásobne viac ako v prípade druhého najsledovanejšieho kanála – Karlovej univerzity v Prahe s 20-tisíc pozretiami mesačne.

Prirodzene, „matfyzácky“ kanál sa venuje všetkým oblastiam vedy a výskumu, ktorými sa zaoberajú vedci jej fakulty a ktoré je možné na fakulte študovať. Témy ako zlatý rez, vesmír, uhly, logaritmy, dátová veda či teória relativity nenechávajú chladnými tisíce až desaťtisíce sledovateľov. Už len mená ako Zbyněk Kubáček, Samuel Kováčik, Juraj Tekel či František Kundracik sú zárukou toho, že nech je téma akákoľvek, svojho diváka do nej dokážu vtiahnuť, ba čo viac, nadchnúť a motivovať k hlbšiemu štúdiu. „Najvyššiu sledovanosť majú prednášky docenta Kubáčka, pretože jeho vtipné a zároveň veľmi kvalitné prednášanie si rýchlo získa srdce každého,“ hodnotí Stanislav Griguš, ktorý stojí za týmto veľmi úspešným projektom ako videotvorca – dramaturg, kameraman a strihač v jednom.

Samozrejme, to je len malá ukážka širokého rozsahu odborníkov rôznych oblastí fyziky vrátane astronómie, matematiky a geometrie či informatiky a kybernetiky. Nechýbajú ani zostrihy podujatí, dní otvorených dverí alebo športových šampionátov. Cieľovou skupinou sú nielen nadšenci „zoširoka a zďaleka“, ale aj najmladšia generácia potenciálnych budúcich vedcov – deti, uchádzači o štúdium z radov stredoškolákov či vysokoškoláci. Za päť rokov si fakultný kanál vybudoval slušnú základňu 17-tisíc odberateľov, pričom celková sledovanosť všetkých jeho videí dosahuje takmer 5 miliónov pozretí.

„V súčasnosti sú trendom kratšie videá, na ktoré ľudia kliknú s väčšou pravdepodobnosťou. V piatich minútach by mala byť vedecká zaujímavosť opísaná čo najzrozumiteľnejšie aj pre laikov, t. j. bez vzorcov, s animáciami a príkladmi z reálneho života, aby video dokázalo zaujať a pochopilo ho naozaj široké publikum,“ vysvetľuje Stanislav Griguš, ktorého taktika očividne funguje. Na druhej strane, aj dlhé niekoľkohodinové prednášky sú skvelé, pretože ak diváka niektorá téma z krátkeho videa zaujme, môže stráviť jej študovaním viac času. Preto je vhodné, aby vedecký kanál ponúkal krátke aj dlhé videá.

Samozrejmosťou sú dnes už aj titulky, ktoré ocenia nielen nepočujúci, a to tak v slovenskej, ako aj anglickej verzii. „V blízkej budúcnosti plánujeme spustiť nový matfyzácky YouTube kanál s čisto anglickým obsahom,“ prezradil nám Griguš.

Tabuľa

Univerzita Komenského spolu so Slovenskou technickou univerzitou a Slovenskou akadémiou vied sa spojili s kultúrnym centrom Nová Cvernovka a spoločne priniesli v roku 2020 nový cyklus vedeckých prednášok TABUĽA.

Vedec, krieda a tabuľa. A k tomu desiatky zvedavcov, ktorých baví veda. Začiatkom roka rozbehli tri najvýznamnejšie vedecké inštitúcie na Slovensku spoločný projekt. Naživo sa konala len prvá, ďalšie štyri sa pre pandémiu koronavírusu uskutočnili online. Všetky sú prístupné na YouTube.

Heslo aktivistky Grety Thunberg „Počúvajme vedcov“ zmobilizovalo milióny ľudí po celom svete v boji proti klimatickej zmene. Aj koronakríza posilnila postavenie vedy. Ľudia na celom svete sa v čase pandémie obracajú na vedcov s nádejou a médiá zaplnili články o biochémii, virológii, epidemiológii či matematickom modelovaní.

Prednášky a diskusie pri TABULI sú kombináciou klasického akademického formátu prednášky a diskusie ako metódy učenia. Píše sa klasicky po tabuli a používajú sa pritom digitálne obrázky. Hlavným cieľom je netechnickým spôsobom, no zároveň poriadne vysvetliť vedecké témy tak, aby tomu porozumeli aj ľudia bez príslušného vzdelania. A ide tiež o to zaplniť biele miesta na mape verejných prednášok a diskusií. O spoločenských či politických témach je ich totiž ako maku, no hlas inžinierov, technikov a výskumníkov v „tvrdých“ vedách u nás ešte stále neznie dostatočne.

Diváci mali možnosť vidieť prednášku o tom, ako vznikli chemické prvky, od doktora Martina Venharta zo SAV. Biochemik doktor Pavol Čekan zo spoločnosti MultiplexDX hovoril o stručnej biochémii koronavírusu SARS-CoV-2 a dizajne PCR testov. Matematik docent Richard Kollár z UK vysvetlil pojem SIR modelu a podrobne opísal problematiku dynamického modelovania šírenia pandémií. O tom, ako bioinformatika pomáha skúmať evolúciu, hovorila docentka Bronislava Brejová z UK. Kopernikovský obrat a vývoj predstáv o vesmíre v počiatkoch novovekej vedy predstavil profesor Peter Ballo zo STU.

Káva o deviatej

Sociálna izolácia počas prvej vlny pandémie spojená s prechodom na dištančné vzdelávanie a nedostatok kontaktu boli motivátormi spustenia diskusných štvrtkov z dielne rektorátneho oddelenia pre vonkajšie vzťahy. Každý štvrtok ráno o deviatej prebieha cez Microsoft Teams online diskusia s niektorým z vedcov či študentov našej univerzity, výnimkou nie sú ani známe tváre z rôznych oblastí, s ktorými sa moderátorka Simona Šintalová rozpráva o zaujímavých témach.

Stačí sa pripojiť k facebookovej skupine samoUK alebo na facebookovú stránku Univerzity Komenského, kde diskusie prebiehajú naživo. Do diskusie sa pritom môže so svojou otázkou zapojiť ktokoľvek. Ak sa nestíhate pripojiť, záznam z Kávy o deviatej nájdete na univerzitnom YouTube kanáli.

Verejne o politike

Témy spojené s verejným záujmom, činnosťou verejného sektora a života spoločnosti sa rozhodli popularizovať pomocou podcastov aj na Ústave verejnej politiky Fakulty sociálnych a ekonomických vied UK.

Doteraz publikované diely podcastu Verejne o politike sa venovali modernému štátu, kvalitným verejným službám, Rade pre štátnu službu, regionálnej samospráve či otázke verejnej hodnoty. Pri tvorbe sa striedajú pedagógovia i doktorandi. Formou dialógu medzi dvomi kolegami predstavujú problematiku, čo zároveň slúži študentom aj ako študijný materiál, ktorý si môžu vypočuť napríklad cestou do školy. Témy majú totiž prepojenie na vyučované predmety, takže študenti si samoštúdium môžu obohatiť aj touto inovatívnou podobou diskusií. Nejde len o sprostredkovanie informácií, ale aj o vtiahnutie poslucháčov do procesu poznávania.

Realizáciu má pod palcom doktorandka Eva Pavlovičová a jednotlivé diely sú prístupné na rôznych platformách.

Jessenius

Počas „koronových“ mesiacov sa podarilo rozbehnúť podcast na Jesseniovej lekárskej fakulte UK v Martine. „Rozhodli sme sa preň preto, lebo podcasty sú v dnešnej dobe čoraz populárnejšie a počúvať ich možno kdekoľvek a takmer pri akejkoľvek činnosti. V blízkej budúcnosti ich však budeme nahrávať aj formou videa a zverejňovať na našom YouTube kanáli,“ hovorí Miloš Hrabovský, ktorý obsahovo aj technicky podcast Jessenius zastrešuje. Prechod na dištančnú výučbu a protiepidemické opatrenia síce túto aktivitu v súčasnosti utlmili, ale po stabilizovaní situácie plánujú nahrávať rozhovory s vedcami každé dva týždne.

Fakulta disponuje odborníkmi v rôznych oblastiach, ktorí sú hlavným potenciálom kvalitného vedeckého obsahu. „Pomocou podcastov chceme upriamiť pozornosť verejnosti na projekty, na ktorých naši študenti, zamestnanci, ale aj absolventi pracujú. Všetky odborné informácie sa poslucháčom snažíme interpretovať tak, aby boli zrozumiteľné aj laickej verejnosti,“ dopĺňa Miloš Hrabovský.

Fakulta prvú časť venovala problematike prevencie a liečby močových kameňov, ktorej sa venoval doktor Ján Švihra ml. Vypočulo si ju viac ako 450 ľudí prostredníctvom rôznych podcastových aplikácií.

Lenka Miller

Zaujímavé príbehy, fakty, rozhovory a reportáže nájdete v každom čísle časopisu Naša univerzita