Ohrozenie výučby na univerzite pred 76 rokmi

Pokiaľ sa v súčasnosti boríme s pandémiou nového koronavírusu, pred takmer 81 rokmi svet zasiahla oveľa ničivejšia pohroma – druhá svetová vojna. S tým súvisiace turbulencie poznamenali aj vzdelávanie na najstaršej slovenskej univerzite. Nešlo „len“ o ideologické tlaky či politické zásahy do samosprávy univerzity, ale aj o samotný priebeh výučby – zvlášť v akademickom roku 1944/1945.


18. 08. 2020 09.13 hod.
Od: Redakcia NU

Na rozdiel od českých vysokých škôl, ktoré nemeckí okupanti uzavreli ešte v roku 1939, výučba, skúšky i promócie na našej univerzite prebiehali aj počas vojnových rokov. Zmena nastala v roku 1944. Časť študentov i pedagógov sa zapojila do Slovenského národného povstania, časti sa po októbri 1944 do značnej miery skomplikovala výučba.

Dňa 21. októbra 1944 totiž prišiel na univerzitu prípis z Ministerstva školstva a národnej osvety (MŠaNO) s informáciou o výsledku rokovania vlády, ktorá sa uzniesla na účasti všetkých štátnych zamestnancov na opevňovacích prácach na Slovensku. S prácami sa malo začať v najbližších dňoch, zúčastniť sa ich mali muži do 60 rokov, ktorí mali povinne dvakrát do týždňa odpracovať po osem hodín. Náradie mali dostať na mieste opevňovacích prác po hromadnom odvoze na príslušné miesta, pracovať sa malo v turnusoch po 100 osôb. Úlohou rektorátu bolo vypracovať dva zoznamy osôb, a to nielen za univerzitu vrátane univerzitnej knižnice, ale i za Slovenskú evanjelickú bohosloveckú fakultu (tá sa stala súčasťou univerzity až v roku 1990). Na ich základe mala byť prítomná na univerzite/fakulte jedna časť zamestnancov, druhá mala pracovať.

Opevňovacím prácam sa nevyhli ani študenti

Nariadenia sa vzťahovali aj na študentov. Viac podrobností sa dozvedáme zo záznamu z porady o opevňovacích prácach, ktorá sa konala 13. novembra 1944 na MŠaNO. Okrem šéfa prezídia MŠaNO sa jej zúčastnili aj rektor našej univerzity František Valentín, rektor Slovenskej vysokej školy technickej (dnes STU) Štefan Bella, zástupcovia Ministerstva národnej obrany, nemeckej brannej moci a zástupca táborov Hlinkovej mládeže – organizácie podriadenej vládnucej strane HSĽS. Z uznesenia vyplynulo, že prednášky sa počas nasadenia vysokoškolákov na minimálne šesť týždňov trvajúce opevňovacie práce neprerušujú, okrem čiastkových skúšok sa však do 1. januára 1945 zastavili všetky štátne skúšky na vysokých školách. Výnimka z nasadenia na práce sa vzťahovala len na študentov techniky, ktorí sa do 30. novembra mali podrobiť posledným skúškam pred vydaním diplomov, a na medikov, ktorí mali posledné skúšky absolvovať do 16. decembra – títo mali byť na opevňovacie práce nasadení po ich absolvovaní, a to rovnako na dobu šiestich týždňov. O pracovnom nasadení na opevňovacích prácach museli jeho účastníci z radov vysokoškolákov priniesť po návrate na univerzitu príslušné úradné potvrdenie, aby sa im toto obdobie zarátavalo do doby štúdia a pred vydaním diplomu nemuseli platiť pokutu za neúčasť na prednáškach.

V zmysle neskoršieho prípisu Pracovného zboru Národnej obrany sa na pracovné nasadenie na opevňovacích prácach mali do 25. novembra 1944 osobne prihlásiť všetci vysokoškoláci do 30 rokov. Týkalo sa to aj vysokoškoláčok, ktoré mali vykonávať pomocné práce. S ich umiestnením sa počítalo v táboroch a osadách na miestach podľa potrieb a rozkazov stavebnej správy. So sebou si mali priniesť osobné doklady a vysokoškolský preukaz (tzv. legitimáciu), modlitebnú knižku alebo spevník, pracovné a sviatočné oblečenie, dva páry topánok, toaletné potreby, ale i dve posteľné plachty, dve teplé prikrývky, šitie, príbor, šálku, vreckový nôž, elektrickú lampu, sviečku, zápalky, motúz, ceruzu či plniace pero. Pokiaľ ide o plácu, jej výška sa počítala podľa taxy 5,- Ks/h, za prvé štyri hodiny nad 48 odpracovaných hodín za týždeň sa pripočítaval prídavok vo výške 25 % a za ďalšie hodiny prídavok vo výške 50 % a vyplácal sa aj tzv. drahotný prídavok.

Pred koncom vojny sa stihli aj promócie

Univerzita a jej fakulty sa v kritickom období od októbra 1944 do ukončenia akademického roku v lete 1945 snažili o štandardné fungovanie, čo sa im viac-menej aj darilo. Prednášky, posledné skúšky končiacich absolventov tesne pred vydaním diplomov, ako aj promócie sa podarilo udržať až do druhej polovice marca 1945 – od októbra 1944 do marca 1945 promovalo vo ôsmich termínoch 117 absolventov, zvyšných 17 muselo na svoju promóciu počkať niekoľko mesiacov. Po prechode frontu a oslobodení Bratislavy sovietskou armádou 4. apríla 1945 stáli pred akademickými funkcionármi univerzity a jej fakúlt ďalšie úlohy súvisiace s obnovou vzdelávania a ďalších činností pri návrate do normálneho fungovania našej alma mater v čo najrýchlejšom čase v nových povojnových podmienkach.

Mária Grófová

Zaujímavé príbehy, fakty, rozhovory a reportáže nájdete v každom čísle časopisu Naša univerzita