Digitálna fotografia, sociálne siete aj Erasmus+. Vzdelávanie seniorov kráča s dobou

Univerzita tretieho veku UK vzdeláva slovenských seniorov už tri desaťročia, má skoro desaťtisíc absolventov a najstaršia študentka mala 96 rokov. „Seniori sa chcú rýchlo naučiť používať počítač, chcú sa učiť cudzie jazyky a záujem majú aj o sociálne siete a kurzy finančnej gramotnosti. Nejde už o získanie vysokoškolského diplomu, ale o naplnenie túžby po ďalšom vzdelávaní,“ hovorí Nadežda Hrapková, projektová manažérka Centra ďalšieho vzdelávania UK. Vzdelávaniu seniorov sa venuje už skoro 30 rokov a súčasťou Univerzity tretieho veku na UK je takmer od jej začiatkov. Tento rok ju nominovali do virtuálnej súťaže „Tvár Erasmus+“ v kategórii Vzdelávanie dospelých."


Vždy ste mali bližšie k vzdelávaniu starších ako ku vzdelávaniu detí? Nechceli ste sa stať „klasickou“ učiteľkou?

Viete, že chcela? Vždy som chcela pracovať v materskej škole, preto som sa rozhodla pre Strednú pedagogickú školu v Modre. Žiaľ, nezobrali ma, pretože mám poruchu reči. Prijímacie skúšky sa vtedy brali veľmi prísne, tak som sa rozhodla pre štúdium vychovávateľstva. Po maturite som začala pracovať ako vychovávateľka v školskej družine a popri zamestnaní som študovala psychológiu na UK. Štúdium som však neukončila, pretože som dala prednosť materstvu. Na UK som sa vrátila až o desať rokov, keď som už doma mala tri školopovinné deti.

Keď sa povie štúdium alebo vzdelávanie, väčšina z nás si predstaví mladých ľudí - žiakov či študentov vysokej školy. Vy sa už takmer 30 rokov venujete vzdelávaniu seniorov. Ako ste sa k tomu dostali?

Na jednej strane to bola náhoda, na druhej strane to tak asi malo byť. Popri zamestnaní som ukončila štúdium na Filozofickej fakulte UK, odbor vzdelávanie dospelých, dnes nazývaný andragogika. Po skončení som začala pracovať ako zástupkyňa riaditeľa pre mimoškolskú činnosť na odbornom učilišti. Moje miesto sa však zrušilo, a tak som šla na pohovor na UK k vtedajšiemu prorektorovi pre vzdelávanie prof. Pavlovi Hrnčiarovi a komisia si ma vybrala.

A odvtedy ste súčasťou univerzity tretieho veku na Univerzite Komenského. Aké boli vaše začiatky?

Začiatky boli veľmi pekné. Mali sme vtedy menej študentov a boli sme ako jedna rodina. S mnohými sme sa poznali osobne, mali sme čas aj priestor na posedenia po prednáškach či vianočné stretnutia. Na UK som začala pracovať, keď už UTV fungovala dva roky. Boli to jej začiatky a ja som v tejto oblasti vzdelávania videla veľký potenciál. Pôvodne mohli na UTV študovať iba dôchodcovia, teda ženy od 55 a muži od 60 rokov. Prišli sme s návrhom znížiť dolnú vekovú hranicu, pretože odborníci – geriatri a andragógovia hovorili o potrebe pripravovať sa na dôchodok, a to aj 10 rokov pred skončením profesionálnej kariéry. A tak sme znížili dolnú vekovú hranicu na 45 a 50 rokov. Začali sme organizovať odborné exkurzie, ktoré sa postupne zo Slovenska presunuli aj do zahraničia.

Je rozdiel vo vzdelávaní seniorov a vo vzdelávaní študentov VŠ?

Rozdiel je veľký. Mladí študenti sa zúčastnia prednášok a hneď po prednáške odchádzajú. Naši seniori majú veľký záujem podeliť sa so svojimi vedomosťami, životnými skúsenosťami i názormi. Veľakrát dochádza k obojstrannej diskusii a učitelia sa od seniorov často naučia niečo nové.

Vzdelávací proces je taktiež v niečom iný. Je potrebné zohľadniť osobitosti seniorov, ako je napríklad horší zrak, sluch a učitelia sa na prednášku musia veľmi dobre pripraviť. Vážim si každého jedného pedagóga, ktorý na UTV prednáša. Seniori sú nielen dychtiví po informáciách, ale aj veľmi kritickí. To si už naozaj vyžaduje určité majstrovstvo. Hneď nás informujú, ktorá prednáška sa im páčila a ktorá ich zaujala.

Na Slovensku sa vzdeláva necelé percento seniorov, čo je približne 7 700 študentov. Nie je to veľké číslo. Prečo je to podľa vás tak?

Je to naozaj málo. V Česku sú to asi tri percentá a napríklad v Slovinsku je to až okolo šesť percent seniorov. Sčasti sú dôvodom financie, česká vláda má v programe a v rozpočte zakotvenú finančnú podporu univerzitám tretieho veku. V Poľsku, kde vznikli prvé UTV už v roku 1975 (u nás na UK ako prvá na Slovensku v roku 1990), je zabezpečené trojzdrojové financovanie UTV z rozpočtu univerzity, mesta a z poplatkov seniorov. Naším problémom je aj nedostatok priestorov. Potrebovali by sme viac učební, aby sme mohli vzdelávať všetkých študentov, ktorí majú záujem. Uvedomme si, že dnes sa na našej UTV vzdeláva už viac ako 50 percent seniorov, ktorí majú ukončené vysokoškolské vzdelanie. Nejde už o získanie vysokoškolského diplomu, ale o naplnenie túžby po ďalšom vzdelávaní. Slovenská inteligencia prahne po vedomostiach aj v čase svojho zaslúženého dôchodku.

A o ktoré prednášky je najväčší záujem? Aké oblasti či odbory zaujímajú študentov seniorov?

Seniorov zaujíma všetko. Ich záujmy sú rôznorodé, veľakrát sú ale ovplyvnené aj dobou a ich potrebami. Niekedy je väčší záujem o právo, inokedy o telovýchovne zamerané odbory a niekedy o cudzie jazyky. Záujem je vždy o psychológiu, filozofiu a veľmi výrazne sú zastúpené odbory spojené s históriou. Na prírodovedeckej fakulte je to odbor človek a príroda i odbor záhradníctvo. Svoj záujem o zdravie si môžu uspokojiť v odbore lieky a zdravie, gerontológia a prakticky v odbore joga alebo regenerácia psychofyzických síl seniorov. Záujem nám dlho pretrváva aj o štúdium teológie. Poklesol však záujem o trojročné programy PC zručností. Seniori sa chcú rýchlo naučiť používať počítač, a preto preferujú krátkodobé programy. Univerzita tretieho veku ponúka záujmové vzdelávanie v štyridsiatich študijných odboroch na 12-tich fakultách UK. Programy priebežne obmieňame, rozširujeme a obsah dopĺňame, čo dáva našim študentom počas troch rokov štúdia možnosť hlbšie načrieť do vybraného obsahu predmetu.

Odchodom z aktívneho pracovného života človek stráca svoj pracovný program, je potrebné vytvárať mu možnosti tzv. druhého životného programu. Čo ponúka univerzita tretieho veku seniorom okrem vzdelávania? 

V ponuke máme aj krátkodobé programy podľa aktuálnej potreby seniorov. Sú to programy digitálnej gramotnosti, ako napr. sociálne siete a internet, digitálna fotografia či kurz smartfóny alebo kurzy finančnej gramotnosti. Máme kurzy nemeckého a anglického jazyka, zdravotné cvičenia seniorov, ako aj letný rekondično-ozdravovací pobyt v Modre v zariadení CĎV UK. Žiaľ, zápasíme s priestorovými problémami hlavne pri pohybových aktivitách, a preto sme vďační, že môžeme využívať pohybové štúdio právnickej fakulty. Verím, že tak tomu bude aj naďalej. Ďalšími aktivitami sú odborné exkurzie a ponuku dopĺňajú aktivity Klubu UTV, kde si seniori sami pripravujú spoločenské, poznávacie i kultúrne podujatia.

Okrem pôsobenia v Centre ďalšieho vzdelávania UK ste aj členkou rôznych organizácií a tento rok vás nominovali do virtuálnej súťaže „Tvár Erasmus+“ v kategórii Vzdelávanie dospelých. Čo pre vás znamená vaša práca?

Veľmi veľa. Myslím si, že som sa v nej našla. Práca je mojím koníčkom a cestou k sebarealizácii. Rada pracujem s ľuďmi a verím, že je to aj mojím poslaním. Ak by som túto prácu nerobila s plným nasadením, partneri v zahraničí o nás nebudú mať taký záujem a nepozývali by nás na rôzne podujatia do zahraničia. Aj takáto nominácia nás motivuje a zaväzuje ku kvalitnej a zmysluplnej práci. Naše projekty sú nielen o senioroch, ale sú pre seniorov a so seniormi. Aktívne starnutie je mimoriadne dôležité, a preto je potrebné vytvoriť seniorom priestor pre ich sebarealizáciu.  

Čo ponúka program Erasmus+ starším študentom?

V našich projektoch sme sa zamerali na metodiku vzdelávania seniorov, motiváciu a bariéry v štúdiu. V inom projekte sme sa sústredili na kultúrne hodnoty, tradície a ich prenos na mladšiu generáciu. Seniori majú bohaté vedomosti, skúsenosti i zážitky z minulosti, ktoré je potrebné odovzdať nasledujúcim generáciám. Projekt VECU programu celoživotného vzdelávania Grundtvig (predchodca Erasmus+) sa zas zameriaval na kultúru bývania, stravovania i na tradície v rodine počas rôznych sviatkov. V aktuálnom projekte Erasmus+ „Senior´s Learning in the Digital Society“ sa venujeme rozvoju digitálnych zručností seniorov. Plánujeme zrealizovať aj tréningy pre používanie digitálnych technológií, exkurzie a pripraviť ukážky, ako používať digitálne domáce spotrebiče či navštíviť klientské centrá.

Myslíte si, že aj vy sa raz stanete študentkou univerzity tretieho veku?

Túto otázku mi položili aj naši seniorskí študenti. Zatiaľ mám veľa aktivít a som členom rôznych výborov, takže by som sa pravidelne nemohla zúčastňovať vybraného programu. Ak budem zastávať tieto pozície aj naďalej, musím byť v kontakte so seniormi a s dianím na UTV. Inak to nejde. Ak by som si mala vybrať, čo by som študovala, boli by to asi odbory spojené s hudbou.

 

Nadežda Hrapková

PhDr. Nadežda Hrapková, PhD., vyštudovala Filozofickú fakultu UK, odbor andragogika. Vzdelávaniu seniorov na UK sa venuje od roku 1992, kde pracovala ako tajomníčka, riaditeľka či hlavná metodička pre Univerzitu tretieho veku UK (UTV UK). Aktuálne pôsobí ako projektová manažérka Centra ďalšieho vzdelávania UK (CĎV UK). Od roku 2003 je prezidentkou EFOS (Európskej federácie starších študentov), od roku 2011 vo výbore AIUTA (Medzinárodná asociácia univerzít tretieho veku) ako generálna sekretárka a od 2016 ako hospodárka tejto medzinárodnej asociácie. Má bohaté skúsenosti ako koordinátorka európskych projektov v oblasti vzdelávania dospelých Erasmus+. Od roku 2020 je členkou NGO Committee on Ageing United Nations Vienna (Výboru pre starnutie OSN vo Viedni).