Pohyb na nanoúrovni je budúcnosť vedy, hovorí nositeľ Nobelovej ceny Ben Feringa

Bratislava 9. septembra 2019: Svetový chemik Ben Lucas Feringa, tvorca molekulového nanoauta, si dnes z Univerzity Komenského v Bratislave odniesol Veľkú zlatú medailu UK. Nositeľ Nobelovej ceny, holandský profesor z Univerzity v Groningene navštívil Slovensko pri príležitosti 71. Zjazdu slovenských a českých chemikov v Starom Smokovci.


Ben Feringa sa špecializuje na molekulárne nanotechnológie. V roku 2016 získal Nobelovu cenu za chémiu spolu s prof. Jean-Pierrom Sauvagom a sirom J. Fraserom Stoddartom za dizajn a syntézu molekulových strojov. Toto najvyššie ocenenie získali za prácu v oblasti návrhu štruktúry a syntézy molekúl s riadenými pohybmi, ktoré dokážu plniť určité úlohy, keď im je dodaná energia, a za vývoj tzv. molekulárnych strojov.

Dnes už takmer 50-ročná profesionálna štafeta Bena Feringu ovplyvnila nemálo oblastí organickej chémie. „On sám sa však často cíti ako malý chlapec hrajúci sa s legom, ale na nanoúrovni. Z molekulárnych komponentov stavia nádherné molekuly a látky, vrátane liekov budúcnosti,“ uviedol Peter Fedor, dekan Prírodovedeckej fakulty UK, ktorá vedca na ocenenie navrhla.

„Skúmanie naprieč hranicami poznania v chemických vedách ponúka obrovský neprebádaný priestor na prežívanie radosti z objavovania,“ myslí si Feringa. „V posledných dekádach dosiahli chemici mimoriadne úspechy v umení budovania miniatúrnych objektov, teda molekúl. Posúvanie sa od molekúl k dynamickým molekulovým systémom je zásadnou výzvou, ako kontrolovať a cielene využívať pohyb na nanoúrovni,“ hovorí nobelista. Na Univerzite Komenského hovoril o budúcnosti vedy, ktorej súčasťou budú nanoroboti. „Najlepším spôsobom, ako predpovedať budúcnosť, je vytvoriť ju,“ uviedol Ben Feringa.

Vo svojej vedeckej práci sa spočiatku venoval asymetrickej katalýze, čo je spôsob prípravy zlúčenín v konkrétnej geometrickej forme. „To je dôležité napríklad pri výrobe liečiv, keďže účinky liekov sa môžu líšiť práve od geometrickej formy, v akej sa nachádzajú,“ vysvetľuje organický chemik Radovan Šebesta, profesor Univerzity Komenského. Jeho tím spolupracoval s Benom Feringom práve v oblasti vývoja nových metód asymetrickej katalýzy.

Neskôr sa jeho výskum zameral viac na fotochémiu a molekulové prepínače a motory. Molekulové prepínače sú molekuly schopné reagovať na vonkajší podnet, napríklad zmeniť svoj tvar účinkom svetla. To viedlo k skonštruovaniu tzv. „molekulového nanoauta“, čo je „automobil“ pozostávajúci z jedinej molekuly schopnej pohybu určitým smerom. „Objavy Bena Feringu sú dôležité pre efektívnu prípravu liečiv a vývoj tzv. múdrych liekov, reagujúcich materiálov a konštrukciu tzv. mäkkých robotov,“ objasňuje Radovan Šebesta.

Uplatnenie týchto objavov je veľmi široké predovšetkým v medicíne. Uvažuje sa o cielenom a veľmi špecifickom účinku liekov v určitom čase a na konkrétnom mieste v tele. Ďalšou oblasťou využitia sú pokročilé materiály, ktoré budú schopné meniť svoje vlastnosti, alebo odpovedať na nejaký vonkajší podnet.

„Zmyslom vedy je hľadať odpovede a objavovať nové cesty k lepšiemu a zdravšiemu životu a uľahčovať bežné činnosti. Vedecká práca profesora Feringu je presne o tom. Veda nemôže zostať v laboratóriu, veda musí žiť,“ hovorí rektor UK Marek Števček. „Na našej univerzite sa robí veda na európskej úrovni. Dôkazom toho je aj spolupráca našich odborníkov s odborníkmi okolo Bena Feringu,“ dodal.

V Starom Smokovci si v utorok 10. septembra prevezme Zlatú medailu Slovenskej chemickej spoločnosti pri SAV.

Ben L. Feringa je na Slovensku na pozvanie Slovenskej chemickej spoločnosti. Jeho pobyt na Slovensku podporujú Univerzita Komenského v Bratislave, Veľvyslanectvo Holandského kráľovstva na Slovensku a Nadácia ESET v rámci projektu ocenenia ESET Science Award.

Viac fotografií nájdete na Facebooku UK.