Budova univerzity na Šafárikovom námestí č. 6

Hlavná budova univerzity je postavená na mieste zbúraných obytných domov, potravinárskeho daňového úradu a hostinca na križovatke Justiho radu (dnešné Vajanského nábr.), Roykovej ul. (dnešná Tobrucká ul.) a Šafárikovho nám.

Pôvodným vlastníkom pozemku bol Ján Pálffy. V roku 1918 štát pozemok skonfiškoval. Začiatkom dvadsiatych rokov bol vrátený dedičom J. Pálffyho, ktorí sa uzavretím dohody s Mestským notárskym úradom (ďalej MNÚ) dňa 19.januára 1921 zaviazali opraviť chátrajúce budovy. Neskôr pozemok odkúpila Továreň na káble a. s. v Bratislave, ktorá ho 22.3.1924 predala štátu, v zastúpení Ministerstvom obchodu a verejných prác za 2,6 mil Kč.

Nákresy budov určených na zbúranie vypracoval a mestskému zastupiteľstvu predložil 17.9.1929 O. Melecha. S demoláciou objektov sa začalo v roku 1930. MNÚ vydal dňa 27.3.1930 pod č. 5862/stav I.1930 stavebné povolenie na stavbu budovy "Štátny obchodný dom v Bratislave". Realizovaním stavby, ktorej projektantom bol akad.arch. František Krupka, bola poverená Českomoravská stavebná spoločnosť.

rektor Kolář

V novostavbe mali byť pôvodne umiestnené plodinová burza, dunajská plavebná spoločnosť, obchodná komisia a v suteréne zemský archív. Na základe rozhodnutia MŠANO zo 4.12.1936 mala byť v budove umiestnená aj pošta. Ministerstvo vnútra však rozhodlo, že poštový úrad Bratislava č. 6 zostane v miestnostiach vládnej budovy (budova FiF UK na Gondovej), kde je až do dnešného dňa.

Zápas univerzity o pridelenie budovy na Šafárikovom nám. začal v roku 1934, keď si vtedajší rektor prof. PhDr. Antonín Kolář (obr) vyžiadal audienciu u ministrov Hodžu, Dérera, Beneša a senátorov A. Štefánka a K. Stodolu. Intervenoval aj u predsedu vlády Malypetra. Na jeseň 1935 navštívil Bratislavu minister školstva Jan Krčmář, ktorý o celej záležitosti rokoval so zástupcami akademického senátu UK (ďalej AS) a profesorského zboru PraF a FiF.

rektor Kostlivý

Na zasadnutí AS 3.4.1935 bola vytvorená stavebná komisia na čele s predsedom prof. MUDr. S. Kostlivým (obr), ktorá sa zamerala na získanie štátneho obchodného paláca pre UK. Tento zámer bol korunovaný úspechom a budova bola pridelená právnickej a filozofickej fakulte s tým, že v blízkej budúcnosti bude postavená prístavba. V nej mala byť umiestnená právnická fakulta, kvestúra a univerzitná knižnica.

Bola to veľkolepo naprojektovaná stavba, ktorá mala byť vysoká až 32 m. Vypracovaním projektu bol poverený akad. arch. F. Krupka.

Stavebná komisia na svojom zasadnutí dňa 28.5.1935, za účasti zástupcu MŠANO - ministerského radcu V. Mauleho, rozhodla o vertikálnom rozdelení budovy so všetkými výhodami a nevýhodami pre obidve fakulty. Ešte v ten istý deň súhlasil s týmto rozhodnutím profesorský zbor PraF UK.

rektor Bušek

Z troch miestností v suteréne vysťahovali zemský archív. Do takto uvoľnených miestností sa nasťahovali študentské spolky (Zväz slovenského študentstva, Právnik, Spolok Ľ. Štúra a Vysokoškolský šport).

Zápis študentov PraF v zimnom semestri šk.r.1936/37 bol ešte na Kapitulskej ul. V priebehu októbra 1936 sa právnická fakulta presťahovala do novej budovy. V tom čase bolo premiestnené na Šafárikovo nám. aj súsošie J.A.Komenského od sochára Bíleka.

Budova na Kapitulskej sa adaptovala pre potreby katolíckej bohosloveckej fakulty.

Slávnostné otvorenie budovy bolo 11.3.1937 a už na druhý deň prebehla v Auditoriu maximum inaugurácia rektora prof. JUDr. Vratislava Bušeka (obr).

Na základe rozhodnutia prijatého na zasadnutí MNÚ zo dňa 16.4.1937 bol pod č. 19 442/stav.-I-1937 vydaný výmer na užívanie stavby.

Od apríla do novembra 1937 boli postupne skolaudované práce na vnútorných zariadeniach novostavby.

Pre zaujímavosť uvediem niekoľko dodávateľských firiem:

  • kamenárske práce, vnútorné žulové schody položila fa. B.Komárek, kamenársky priemysel v Letoviciach
  • schody medzi 3. - 6. posch., obklady a dlažbu položila fa. R.Schramm, Bratislava
  • stolárske a sklárske práce, bronzové okná dodala a nasadila fa. J. Pleva, Bratislava
  • bronzové okná na schodišti nasadila fa. F.Jílek syn, Hradec Králové
  • vnútornú úpravu auditória maxima (ďalej AM) previedla Strnad a Vaníček, Praha
  • dubové okná v AM a okná nad aulou nasadila fa. Ľ. Kincs a synovia, Bratislava
  • zámočnícke a železiarske práce mreže (vestibul, AM), osadenie zábradlia vykonala fa. F.Jílek a syn, Hradec Králové
  • železný krov nad aulou položila fa. F.Schenk, Brno

Na nákup nábytku a vnútorného zariadenia dostala univerzita od MŠANO dotáciu vo výške 231.130 Kč.

Vypracoval: Dr. Csáder, Archív UK